Čo sú najpálčivejšie problémy slovenskej energetiky?
Slovenská aj európska energetika prechádza turbulentným obdobím. Zmeny súvisiace s liberalizáciou, decentralizáciou a digitalizáciou sektora, narážajú na zakorenené tradície a dôsledky minulých rozhodnutí. Troch odborníkov „z fachu“ sme sa opýtali, aké sú tri najpálčivejšie otázky, s ktorými sa slovenská energetika musí popasovať.
Ján Pišta
Dlhoročný odborník v energetike Ján Pišta, ktorý v súčasnosti pôsobí v poradenskej spoločnosti JPX s.r.o., vidí najzásadnejšie problémy nasledovne:
„Minulosť. Nie celkom zvládnuté pravidlá pre podporu OZE a iné politické rozhodnutia z minulosti majú neustále dopad na aktuálne rozhodovanie v oblasti investícií a v procese regulácie a nevyhnutne tak ovplyvňujú podnikanie v slovenskej energetike.
Prítomnosť. Napriek nespokojnosti mnohých, hlavne priemyselných, odberateľov s vysokými cenami energií, klesá počet zmien dodávateľa. Tento paradox má viacero dôvodov: rastúci podiel regulovanej zložky ceny na úkor trhovej významne znižuje atraktivitu zmeny dodávateľa; nekalé praktiky podomových predajcov posilňujú obavy zo zmeny dodávateľa; niekoľkoročná viazanosť u existujúceho dodávateľa neumožňuje vykonať zmenu; a rôzne iné. Tým sa z energetiky vytráca trhový aspekt. Otázne je, či ho regulácia dokáže plnohodnotne nahradiť.
Budúcnosť. Európsky energetický trh, ktorého je ten slovenský súčasťou, už dávnejšie prestal generovať incentívy pre investorov, pretože túto „úlohu“ na seba (s radosťou) prevzali politici. Podporou OZE, presadzovaním zvyšovania energetickej efektívnosti, jednotnou energetickou úniou a inými dobre znejúcimi sloganmi podporenými dostatočným množstvom finančných prostriedkov (vyzbieraných z našich daní), vytvárajú „umelé“ incentívy pre budúce smerovanie energetiky. Či to je naozaj správna cesta, ukáže (na ich šťastie) až vzdialená budúcnosť.“
Juraj Krajcár
Svoje stručné zhodnotenie stavu slovenskej energetiky načrtol aj predseda predstavenstva najväčšieho dodávateľa elektriny na Slovensku ZSE Energia Juraj Krajcár. Medzi najpálčivejšie problémy uviedol reguláciu trhu, systém podpory OZE, kogenerácie i domáceho uhlia a zmenu vnímania trhu.
„Regulácia trhu: z pohľadu dodávateľa je regulácia nástrojom, ktorý vytvára veľký tlak na ziskovosť firmy, keďže priestor je dosť obmedzený a dodávateľ často musí čeliť stúpajúcim nákladom.
Súčasný systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, z vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a z domáceho uhlia nie je zo strednodobého hľadiska udržateľný. Ako z pohľadu záťaže koncových odberateľov elektriny a financovania celej podpory výlučne cez ceny elektriny, tak aj z pohľadu nerovnováhy výnosov a nákladov, resp. deficitov, ktoré sa len posúvajú do budúcnosti.
Zmena vnímania trhu: Podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov neustále rastie na úkor konvenčnej výroby, čo môže mať nepriaznivý vplyv na samotný systém obchodovania s komoditou. Ak tento trend bude pokračovať bez akéhokoľvek zásahu, tak tradičný biznis založený na dodávke už viac nemusí predstavovať rast hodnoty pre akcionárov. Trh sa mení, budúcnosť je v poskytovaní kompletných energetických riešení, kde komodita je súčasťou riešenia. Legislatíva a technológie na túto zmenu nie sú zatiaľ pripravené.“
Rastislav Hanulák
Advokát Rastislav Hanulák (Capitol Legal Group), ktorý sa dlhodobo venuje právnemu poradenstvu v oblasti energetiky, vníma ako tri najväčšie problémy oligarchizáciu energetiky, reguláciu ako nástroj sociálnej politiky a nekompetentnosť byrokracie. Prečo?
„Oligarchizácia energetiky: Energetika je jedným z najvýznamnejších ekonomických odvetví v štáte. Je naivné si myslieť, že ak je veľká časť ekonomiky pod vplyvom rôznych záujmových skupín, energetika bude výnimkou. V oligarchickom štáte vládne zákon, ktorý je zákonom len podľa svojho pomenovania, pretože mu chýba to najpodstatnejšie. Úprimná snaha vytvoriť pravidlá prospešné celej spoločnosti, ktoré rešpektujú rovnosť príležitostí, ochranu majetku a základných práv občanov.
Regulácia ako nástroj sociálnej politiky: V modernom sociálnom štáte má princíp solidarity nezastupiteľnú úlohu. Je však výlučne úlohou štátu, aby v rámci prerozdeľovania ekonomických zdrojov využíval daňové príjmy na zvolené ciele sociálnej politiky. Na tieto účely nemožno využívať regulačné opatrenia v energetike, ktoré majú slúžiť na ochranu hospodárskej súťaže pred jej ohrozovaním zo strany dominantných hráčov a na ochranu spotrebiteľa. Takáto prax je oveľa škodlivejšia, ak sa sociálna politika nerealizuje adresne a vyznačuje sa prvoplánovým populizmom.
Nekompetentnosť byrokracie: Štátny aparát, aj pod vplyvom úbohého odmeňovania, obchádzajú ľudia odborne zdatní a jazykovo vybavení. Demotivujúco pôsobia aj staré štruktúry vo vedení, ktorých metódy sa od tých normalizačných veľmi nezmenili. Dnešný zložitý svet si vo verejných funkciách vyžaduje ľudí, ktorí sú ochotní sa permanentne učiť od skúsenejších, hlavne od tých na západ od nás.“
© energia.sk
K téme
