Čo sa stalo v Černobyle?
26 apríl 1986, 01:23 – v tomto momente sa test reaktora zmenil na pohromu
To, čo zapríčinilo explóziu v černobyľskej atómovej elektrárni, bol vopred plánovaný test. Zamestnanci mali zistiť, či by boli v prípade nedostatku energie turbíny reaktorov schopné doručiť dostatok energie k chladiacim čerpadlám, pokým by sa neaktivoval náhradný dieselový generátor. Test bol preložený na noc, aby bolo poskytnuté dostatočné množstvo energie potrebné pre región.
Predtým, než sa test začal, špeciálne trénovaný tím skončil svoju zmenu.
Bezpečnostné systémy boli cielene vypnuté. Krátko po začatí pokusu sa reaktor vymkol spod kontroly. Palivové tyče praskli a explózia vyhodila do vzduchu tisíc ton vážiaci uzáver reaktora. Palivové tyče a grafit sa topili pri teplote viac ako 2000 °C. Výsledkom bol požiar trvajúci deväť dní.
Pokusy o uhasenie požiaru trvali niekoľko dní, potom bol vybudovaný „sarkofág”, aby zakryl zničený reaktor
Najskôr sa snažili požiarnici uhasiť požiar, keď liali chladiacu vodu do reaktorov. Po desiatich hodinách tieto práce prerušili. Od 27. apríla 1986 do 5. mája 1986 vojenské helikoptéry prelietavali ponad horiaci reaktor a zhodili naň 2400 ton olova a 1800 ton piesku, aby udusili oheň a absorbovali radiáciu. Tieto snahy boli neúspešné. V skutočnosti len zhoršili situáciu – teplota pod týmito nánosmi sa zvyšovala, rovnako ako množstvo radiácie. V konečnej etape hasenia bolo jadro reaktora schladené s dusíkom. Až od 6. mája 1986 bol oheň a rádioaktívne žiarenie pod kontrolou.
Osem mesiacov po havárii, v novembri 1986, bol postavený okolo havarovaného reaktora betónový sarkofág obsahujúci 7000 ton ocele a 410 000 metrov kubických betónu, s cieľom zastaviť budúce úniky rádioaktívnych častíc do atmosféry. Tri roky po havárii sovietska vláda zastavila výstavbu piateho a šiesteho reaktora v Černobyle. Po zdĺhavých medzinárodných rokovaniach bol celý komplex zatvorený 12. decembra 2000, 14 rokov po nehode.
Kontaminácia a dopady na ľudské zdravie
Havária viedla ku kontaminácii rozsiahlej plochy územia a poznačila milióny ľudí. Väčšina radiácie unikla počas prvých 10 dní. Premenlivé počasie v nasledujúcich dňoch od havárie spôsobilo, že kontaminácia sa rozšírila do Škandinávie, Grécka, strednej a východnej Európy, južného Nemecka, Švajčiarska, severného Francúzska a do Veľkej Británie. Okolo 125 000 až 150 000 km2 pôdy v Bielorusku, Rusku a na Ukrajine bolo kontaminovaných do takej miery, že si situácia vyžadovala evakuáciu obyvateľstva alebo zavedenie prísnych obmedzení na používanie pôdy a produkciu potravín. Rozloha zasiahnutej pôdy je približne rovnaká ako rozloha Bangladéšu alebo 5x väčšia ako rozloha Holandska. V čase havárie v týchto oblastiach žilo 7 000 000 ľudí, z toho 3 000 000 detí. Asi 350 000 z nich bolo presťahovaných, alebo odišli z postihnutého územia.
Najvážnejšia kontaminácia bola spôsobená céziom 137 a bude trvať niekoľko storočí, kým rádioaktívne znečistenie postihnutých oblastí zmizne. Spolu s pokračujúcou rádioaktívnou kontamináciou, dopady havárie v Černobyle na zdravie budú pretrvávať niekoľko desiatok rokov. Štúdia, ktorú vypracoval Greenpeace v roku 2006, k 20. výročiu havárie v Černobyle, odhalila na základe národných štatistík o rakovine v Bielorusku, že havária spôsobila približne 270 000 onkologických ochorení, z toho 93 000 smrteľných.
Zdroj: Greenpeace Slovensko
K téme
