Čo reprezentujú energetické triedy globálneho ukazovateľa?

Ak chcete stavať napr. len rodinný dom, tak sa na Vás vzťahuje aj zákon č. 555/2005 Z.z. v znení jeho noviel, hlavne jeho posledná novela č. 300/2012 Z.z. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ide o aproximáciu Smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 244/2012. V oblasti  tepelnej energie sú vo vyhláške č. 364/2012 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov dve kľúčové požiadavky, škála energetických tried pre potrebu energie na vykurovanie a na prípravu teplej vody, a škála energetických tried globálneho ukazovateľa.

Od 1. januára 2016 sa požadované hodnoty potreby energie aj globálneho ukazovateľa v kWh/m2. rok oproti minulému obdobiu sprísnili o 50 % pre všetky kategórie budov.

Zatiaľ čo pri energetických triedach môžeme hovoriť o pravých energetických údajoch, lebo hovoria o potrebe tepla pre budovu, teda o tepelno-izolačných vlastnostiach budov a rozvodov v nich (kvalita obvodových konštrukcií, vnútorných rozvodov tepla a teplej vody),  triedy globálneho ukazovateľa sú umelé čísla. Nič nehovoria o kvalite budovy, o tom či je deravá, alebo perfektne opláštená, či máte sústavu vykurovania a teplej vody v dome zaizolovanú, vyregulovanú…

Globálny ukazovateľ je závislý od toho, čím kúrite a kde kúrite. Teda tento údaj je v podstate cielená podpora typu paliva, typu zdroja tepla a dokonca aj umiestnenia zdroja tepla.

A podľa týchto umelých čísel sa budovy zatrieďujú do škál tzv. tried globálneho ukazovateľa, ktoré budovy tiež musia spĺňať z hľadiska energetickej hospodárnosti.

Dnes je potrebné dosiahnuť triedu globálneho ukazovateľa A1 a neskôr dokonca triedu A0. Tieto triedy poznáme hlavne v súvislosti s rozprávaním o nízko energetických budovách, tzv. pasívnych budovách, dokonca o budovách s tzv. s nulovou potrebou energie.

A práve pre dosiahnutie tohto umelého globálneho ukazovateľa prichádza na scénu z dielne únie nový zákon o „nezachovaní energie“. Energetici poznajú od čias Galilea len zákon o zachovaní energie, ktorý bol pre teplo potvrdený už v 19. storočí.

Tento nový zákon podstate hovorí o tom, že teplo vyrobené v budove z OZE sa pri výpočte triedy globálneho ukazovateľa  odpočíta od potreby tepla, ktoré budova v skutočnosti spotrebuje.

Na základe uplatňovania tohto nového „energetického zákona“, dostávame skreslenú potrebu tepla pre budovu a na základe nej sa budova dostane, alebo nedostane do požadovanej triedy globálneho ukazovateľa.

Natíska sa otázka: „Prečo sa energetická hospodárnosť budov neposudzuje len na základe potreby tepla, teda podľa jej tepelno – fyzikálno – technických vlastností a spôsobu užívania?

Prečo sa zavádza tzv. globálny ukazovateľ, kde cez umelé odpočítavanie tepla a faktor primárnej energie (fpi) sa posúva hranica posudzovania energetickej hospodárnosti budovy mimo nej. V prípade plynu je tá hranica až niekde na Sibíri, o chvíľu možno aj v USA, v prípade dreva je hranica niekde v lese, či v našom, Ukrajinskom, Rumunskom…to nevieme.

Rozklad systémov CZT?

Výsledok – ak dnes napríklad bytový dom spĺňa teplo technické normy a triedy pre potrebu tepla a bude sa chcieť napojiť na CZT z plynu, tak triedu globálneho ukazovateľa nedosiahne. Ak je budova dnes vykurovaná z CZT na plyn a prejde významnou obnovou, tak s napojením na CZT z plynu triedu globálneho ukazovateľa detto, nedosiahne. Ak si niekto ide stavať rodinný dom a pár metrov od domu mu ide rozvod plynu a on naň napojí kondenzačný kotol, tak triedu globálneho ukazovateľa nedosiahne.  A keď ju nedosiahne, tak nedostane stavebné povolenie, resp. stavba nebude skolaudovaná.

Kam to smeruje? K rozkladu systémov CZT, napr. na plyn, k zákazu kúriť len plynom, dokonca aj v rodinných domoch. Na druhej strane táto legislatíva sofistikovane (skryte) predpisuje povinnú montáž napríklad tepelných čerpadiel, rekuperácií, kolektorov…

Čo na tom, že na Slovensku máme vybudovaný a funkčný systém, cca 37 tis. km distribučných plynových rozvodov, že máme plyn skoro v každej obci, že 55 % tepla vyrábame z plynu, že máme systémy centrálneho zásobovania teplom, zdroje tepla a k nim tisíce km potrubí, tisíce výmenníkových staníc…

Čo je cieľom tejto legislatívy? Podpora OZE? Prečo sa potom neodpočítava aj teplo vyrobené z OZE v systéme CZT? To teplo z OZE v budove je to dobré, európske teplo a teplo vyrobené z OZE v systéme CZT je to zlé, neeurópske teplo? Alebo menej CO2? Prečo sa potom neodpočítava aj teplo vyrobené v kombinovanej výrobe elektriny a tepla?

Nie je skutočným cieľom napr. sofistikované umiestnenie tisícov nových, malých zdrojov tepla v budovách, teda odbyt výrobkov?

Ak je niečo, čo má hlavu a pätu, tak je to, investovať do obnovy budov z pohľadu tepelno-izolačných vlastností budovy, vrátane rozvodov energií vo vnútri budovy, investovať do efektívnosti vonkajších rozvodov tepla, investovať do KVET-u z plynu…toto sú pravé, nie ideologické úspory energie a CO2.

Ak chce niekto salámovo likvidovať infraštruktúru plynu a systémov CZT,  tak je potrebné, aby zadefinoval a aj navrhol nový systém zásobovania teplom, hlavne obyvateľstva v mestách, nie len ukrajovanie zo súčasného systému.

Inak hrozí, že prídeme do štádia, že súčasné systémy budú neefektívne, ekologicky horšie, pre občana cenovo náročnejšie, ale nebude za ne náhrada.

Mať v budove dva, alebo tri zdroje tepla (tepelné čerpadlo, kolektor, rekuperáciu…) a samozrejme vždy aj špičkový a istiaci zdroj (CZT, alebo plynový kotol), neznamená nižšiu cenu kWh tepla z tohto mixu zdrojov ako je cena kWh tepla len z CZT z plynu.

A čo na to peňaženka občana? Zdá sa, že tá nikoho nezaujíma. A to únia zaviedla pojem energetická chudoba a boj s ňou. Týmito opatreniami ju zmenšuje, alebo prehlbuje?

© energia.sk

K téme