Čo okomentoval Brusel v návrhu regulačnej politiky?
Podľa informácií nášho zdroja z Bruselu už Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dostal prvú reakciu na zaslaný návrh regulačnej politiky, v ktorej komentoval kapitoly o elektrine, zemnom plyne a medzinárodnej spolupráci. Generálny riaditeľ pre vnútorný trh s energiami si však zároveň vyhradil právo nadniesť v neskoršej fáze rokovaní s ÚRSO a slovenskými úradmi ďalšie otázky.
V liste, do ktorého sme mali možnosť nahliadnuť, sa zároveň uvádza, že technické komentáre generálneho riaditeľstva pre energetiku (DG Energy) nie sú záväzné pre Európsku komisiu (EK) ako inštitúciu, ktorá môže prijať inú pozíciu. Napriek tomu je list pomerne diplomatický.
V Bruseli zaznamenali, že obdobie pripomienkovania bolo obmedzené na krátkych 10 pracovných dní „v tradičnom sviatočnom období“, hoci nová regulačná politika má byť platná až od budúceho roka a tiež až počas piatich rokov.
Pozitívne sa vníma význam aktívnej spolupráce na európskej úrovni, ktorý sa v návrhu uvádza. Rešpektovanie povinnosti spolupráce v rámci Agentúry pre spoluprácu energetických regulátorov je podstatné – píše sa v liste s tým, že zásadná je tiež práca Rady európskych energetických regulátorov (CEER). Z tohto združenia však ÚRSO v minulom roku vystúpilo s dôvodom, že v ňom nevidí prínos.
V liste sa tiež uvádza, že v súlade s cieľom dobre fungujúceho liberalizovaného vnútorného trhu by malo byť pravidlom, že ceny sú stanovené voľnou súťažou a počet dodávateľov na trhu by mal byť dostatočný na to, aby sa dosiahla vzájomná konkurencia medzi nimi v prospech koncových odberateľov.
Centrálny výkup
V oblasti obnoviteľných zdrojov sa šéf oddelenia na DG Energy Karl Borchardt vyjadril napríklad k návrhu jednotného výkupcu elektriny z OZE/VÚ KVET. Za užitočné považuje urobiť detailnejšiu analýzu s vysvetlením, prečo je súčasný stav neuspokojivý, aby sa odôvodnilo zriadenie jednotného výkupcu a tým aj zásah do trhu.
O nefunkčnosti aktuálneho systému výkupu sa pritom na Slovensku hovorí už roky. Mnohé štúdie a modely, ktoré sa na túto tému urobili, zatiaľ zostávajú ukryté v zásuvkách a nezverejňujú sa. Presun výkupu na centrálnu entitu by uvítali hlavne prevádzkovatelia troch regionálnych distribučných sústav, ktorí nesú súvisiace finančné bremeno. Podlžnosti z minulosti sú však strašiakom pre potenciálnu centrálnu entitu, na ktorú by nové povinnosti mali prejsť.
Napríklad za rok 2013 vznikla len Stredoslovenskej energetike – Distribúcii strata vo výške 51,9 mil. eur ako rozdiel medzi nákladmi na úlohy vyplývajúce zo systému podpory a výnosmi z tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Na základe rozhodnutia ÚRSO z decembra 2014 jej bola následne priznaná kompenzácia straty za rok 2013 vstupujúca do TPS za rok 2015, a to v celkovej výške 41,5 mil. eur.
Vzniknutý deficit sa distribútorom štandardne kompenzuje s dvojročným odstupom, čo zákonite vytvára do budúcna ďalší tlak na výšku TPS. Tarifu platia všetci koncoví odberatelia elektriny v závislosti od svojej spotreby. Platia ju aj samovýrobcovia elektriny za množstvo elektriny, ktoré si sami vyrobia a sami spotrebujú.
Kapacitný trh
Úradníkom v Bruseli tiež chýbajú detaily ohľadom plánovaného trhu s kapacitami – zatiaľ nie je jasné, prečo sú nutné alebo akú by mali mať podobu. Podľa návrhu regulačnej politiky je zámerom vytvoriť mechanizmus zabezpečujúci výstavbu len tam, kde je to nevyhnutné, kde to prospeje zamestnanosti alebo dopomôže k splneniu cieľov vyplývajúcich z členstva Slovenska v EÚ.
Bruselu však nie je jasné spojenie medzi vytvorením kapacitných trhov a inštaláciou nových zdrojov OZE a KVET podľa geografického kritéria, ktoré a priori nevyžaduje vytvorenie kapacitných mechanizmov. Tie sa totiž môžu vytvoriť pri špecifických a náležite opodstatnených okolnostiach a za podmienky, že nenarúšajú hospodársku súťaž. Okrem toho sa v liste uvádza, že zamestnanosť a rast sú síce ústrednými cieľmi politík EÚ, ale nemali by byť hlavným dôvodom pre prijímanie opatrení energetickej politiky.
© energia.sk
K téme
