Čínske energofirmy zvyšujú akvizície v sektore, cieľom sú nové technológie
Čínske podniky majú záujem najmä o technológie týkajúce sa ťažby z náročnejších ložísk, ktorých je v Číne dosť, no domáce firmy majú problém z nich ťažiť. Tlak rástol v poslednom období najmä na CNOOC, ktorej existujúce ložiská sa už začínajú vyčerpávať.
Očakáva sa, že CNOOC by tentoraz nemusela mať taký problém s regulačnými úradmi, aký mala v USA v roku 2005, keď prejavila záujem o americkú energetickú firmu Unocal. Vtedajší protest, že predaj firmy Unocal by ohrozil americké národné záujmy, prinútil CNOOC stiahnuť ponuku v hodnote 18,5 miliardy USD.
„Najväčším problémom pri úsilí čínskych spoločností kúpiť americké firmy nikdy nebola cena, ale politika,“ povedal Sun Čchung, analytik zo spoločnosti Sinolink Securities so sídlom v Šanghaji. Čínske firmy sa poučili a CNOOC prisľúbila, že svoju centrálu pre Severnú Ameriku otvorí v Calgary, kde sídli aj Nexen. Zároveň plánuje ponechať manažment kanadskej firmy, ako aj všetky rozbehnuté projekty spoločnosti a akcie CNOOC kótovať na burze v Toronte.
Rast dopytu po energiách enormne zvýšil objem akvizícií zo strany čínskych energetických firiem. Podľa informácií Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) z menej než 2 miliárd USD v rokoch 2002 až 2003 vzrástol objem akvizícií zo strany čínskych energetických podnikov na takmer 48 miliárd USD v rokoch 2009 a 2010. V snahe akvizíciu úspešne uzatvoriť sú ochotné platiť aj vysokú prémiu v porovnaní s hodnotou akcií na burze. CNOOC napríklad ponúkla za akciu Nexenu 27,5 USD, čo oproti uzatváracej cene akcií firmy na newyorskej burze z konca minulého týždňa znamenalo vyše 60-% prémiu.
Hlavným dôvodom je získanie prístupu k moderných ťažobným technológiám. To platí aj pri akvizícii firmy Nexen. „Kontrakt v prípade Nexenu umožní CNOOC prístup k technológiám pre podmorskú ťažbu z veľkých hĺbok, ďalej ťažbu ropy z ropných pieskov či plynu z bridlíc,“ povedal Gordan Kwan, analytik zo spoločnosti Mirae Asset v Hongkongu.
Americký Federálny úrad pre energetiku odhaduje, že Čína má v bridliciach zhruba 36 biliónov kubických metrov vyťažiteľného plynu, čo znamená najväčšie známe rezervy. Krajina však potrebuje technológie, aby sa k rezervám dostala.
Zdroj: TASR
K téme
