Čína nebude v zahraničí financovať nové uhoľné elektrárne, vyhlásil prezident Si Ťin-pching
Splnenie tohto záväzku by mohlo mať kľúčový význam pri riešení globálneho problému s emisiami oxidu uhličitého, informuje portál bbc.com.
Čína financuje uhoľné projekty v krajinách ako Indonézia a Vietnam v rámci iniciatívy na budovanie infraštruktúry známej pod označením Nová hodvábna cesta (BRI). V čase, keď sa svet snaží plniť ciele parížskej klimatickej dohody, čelí Peking tlaku, aby tieto projekty ukončil.
Nebude ani stavať nové
„Čína zintenzívni podporu ostatných rozvojových krajín pri vývoji zelenej a nízkouhlíkovej energie a v zahraničí nebude stavať nové uhoľné elektrárne,“ povedal Si prostredníctvom videozáznamu. Bližšie podrobnosti čínsky prezident neposkytol.
Čína sa prostredníctvom iniciatívy BRI podieľa na výstavbe železníc, ciest, prístavov a uhoľných elektrární v rôznych krajinách, z ktorých sú mnohé rozvojové.
V prvej polovici roka 2021 prvý raz po viacerých rokoch nefinancovala žiadne uhoľné projekty.
Najväčší producent emisii
Čína je zároveň najväčším svetovým producentom emisií skleníkových plynov a je vo veľkej miere závislá od uhlia, aby vykryla domáce energetické potreby. Krajina zároveň zodpovedá za polovicu uhlia spáleného na celom svete.
Na domácej pôde stále pribúdajú početné nové uhoľné elektrárne, ktorých životnosť predstavuje 40 až 50 rokov, upozorňuje portál bbc.com.
K téme
