Chemická ťažba uránu v Česku mala na prírodu devastujúci vplyv

Foto: SITA/AP Photo/Petr David Josek

Urán sa na území dnešného Česka začal ťažiť už v 19. storočí, vtedy sa ale ruda využívala ako farbivo v sklárskom a keramickom priemysle. Závratný rozvoj ťažby prišiel krátko po konci druhej svetovej vojny, v súvislosti so začiatkom výroby atómových zbraní, ale aj mierovým využitím jadrovom energie. Väčšina uránu, vyťaženého v Československu, tak zamierila do Sovietskeho zväzu. Z takmer 110.000 ton vyťaženej rudy doma zostalo len približne 5 %.

Podľa ponovembrových odhadov a prepočtov bola ťažba uránu hlavne od konca 50. rokov výrazne stratová, nehovoriac o negatívnych spoločenských dôsledkoch ťažby. Pre ne bola totiž pod sovietskou kuratelou používaná otrocká práca predovšetkým politických väzňov, až po politickom uvoľnení ju nahradili civilní zamestnanci. Len v Jáchymove ich v rozmedzí rokov 1948 – 1956 zomrelo231, ďalšie tisícky niekdajších nedobrovoľných baníkov si odniesli z ťažby doživotné zdravotné následky.

V prvej polovici 60. rokov prišlo chemické dobývanie rudy, pri ktorom nebola potrebná banícka práca. Namiesto toho boli do podzemia napumpované chemikálie (najmä kyselina sírová), ktoré urán rozpustili. Vzniknutý roztok bol potom čerpaný na povrch, kde sa z neho urán oddelil. Optimistické predpovede pritom hovorili, že prírode nebezpečenstvo nehrozí. O prípadne uniknutej kyseline sírovej sa predpokladalo, že sa môže šíriť maximálne do vzdialenosti niekoľko sto metrov a navyše sa sama zneutralizuje.

Foto: SITA/AP Photo/Petr David Josek

Skutočnosť však bola celkom odlišná, čo sa dá jasne dokázať na lokalite Stráž pod Ralskom, ktorá bude s následkami chemickej ťažby uránu zápasiť ešte desiatky rokov.Už v roku 1978 bolo chemickou ťažbou kontaminovaných zhruba 200 hektárov a o desať rokov neskôr postihla okolie ekologická katastrofa. Kyselina sa vtedy dostala do podzemných zásob pitnej vody a zasiahla približne 250 miliónov metrov kubických podzemných vôd.

Pokusy o vyčistenie podzemia v Stráži pod Ralskom sa začali už v 80. rokoch, technológie prvej dekontaminačnej stanice však umožňovali iba čistenie od radónu a uránu, nie od kyseliny sírovej, toxických ťažkých kovov a čpavku. Väčšia pozornosť sa čisteniu lokality začala venovať po roku 1989 a predovšetkým od apríla 1996, kedy sa v Stráži oficiálne ukončila ťažba. Podľa odhadov tu bolo kontaminovaných 370 miliónov metrov kubických podzemných vôd na ploche asi 27 kilometrov štvorcových.

Náklady na sanáciu sa odhadujú na niekoľko desiatok miliárd českých korún a čistenie má v ideálnom prípade skončiť do roku 2035. S následkami ťažby uránu a súvisiacimi činnosťami ale nezápasia len v Stráži pod Ralskom. Tento rok v máji napríklad štátny podnik Diamo zlikvidoval časť ekologickej záťaže v Mydlovaroch v Českobudějovicku. Tam zmizla kontaminovaná chemická úpravňa uránovej rudy a jedno zo siedmich odkalísk, práce si vyžiadali 653 miliónov českých korún (26,3 mil. EUR), pričom 85 % peňazí prišlo z EÚ.

ČTK, energia

Ilustračné foto: SITA

K téme