Českí hráči si brúsia zuby na uhoľné elektrárne v Nemecku
Na predaj je aj blok R elektrárne Lippendorf v Sasku. Foto: Vattenfall
V pondelok vypršal posledný termín na predloženie nezáväznej ponuky na kúpu uhoľných elektrární a baní vo východnom Nemecku, ktoré predáva skupina Vattenfall. Svoj záujem oficiálne potvrdili Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorý podal ponuku spoločne s investičnou skupinou PPF, štátom spoluvlastnená firma ČEZ a Vršanská uhelná zo skupiny Czech Coal.
Agentúra Reuters odhadla hodnotu uhoľných aktív Vattenfalu na 2,5 mld. eur. Šéf skupiny Magnus Hall očakáva ukončenie transakcie v 1. polroku 2016.
Vattenfall spustenie tendra odkladal. Atraktivita ponuky sa zvýšila potom, čo v lete Berlín zmrazil plány na zdanenie uhoľných zdrojov. Ministerstvo hospodárstva navrhovalo, aby sa zdanili elektrárne spaľujúce uhlie staršie ako 20 rokov. Podľa materiálu vlády sa malo platiť 18 – 20 za každú tonu CO2. Aj silná kritika priemyslu prispela k tomu, že z plánov napokon vzišlo.
Z uhlia zabezpečuje Vattenfall 10 % výroby všetkej elektriny v Nemecku. Vládna politika Energiewende do budúcnosti ráta iba s ekologickou elektrinou. Do roku 2035 chce krajina vyrábať 65 % elektriny zo „zelených zdrojov“.
Čo tvorí „švédsky výpredaj“?
Vattenfall predáva v balíku vyše 8000 MW inštalovaného výkonu. Súčasťou ponúkaných aktív sú elektrárne na hnedé uhlie Boxberg, Jänschwalde, Schwarze Pumpe a blok R elektrárny Lippendorf. S nimi je na predaj taktiež päť baní: Jänschwalde, Nochten, Reichwalde, Welzow-Süd a Cottbus Nord.
V ponuke Vattenfallu je taktiež desať hydroelektrární na východe Nemecka, ktoré sa nedajú kúpiť samostatne, iba v rámci balíka s uhoľnými aktívami.
EPH chce hľadať kompromisy
Holding EPH sa o nemecké aktíva zaujíma spoločne so skupinou PPF. „Sme presvedčení, že budeme vedieť ponúknuť riešenie, ktoré bude dobrým kompromisom medzi záujmami dotknutých regiónov, odborov a zamestnancov a pritom bude rovnako rešpektovať ambiciózne ciele pokračujúcej transformácie energetického sektora presadzované spolkovou vládou (Energiewende) a bude v súlade so závermi parížskej konferencie o globálnej klíme,“ uviedol šéf komunikácie EPH Daniel Častvaj v stanovisku.
Na snímke tepelná elektráreň Schwarze Pumpe. Foto: Vattenfall
„Prevzatie nemeckých aktív Vattenfallu totiž nie je štandardnou ekonomickou investíciou, ale otázkou zásadnej zodpovednosti a nájdenia vhodného kompromisu práve medzi vyššie uvedenými záujmami,“ doplnil.
EPH nie je v Nemecku nováčikom. Na tamojšom trhu vlastní firmu Mibrag, ktorá prevádzkuje 2 povrchové bane v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko. Od roku 2013 kontroluje aj elektráreň Buschhaus a baňu Schöningen, ktoré odkúpil od koncernu E.ON. Vlastnícky podiel má aj v elektrárni Schkopau.
ČEZ ponúka „uhoľné“ know-how
Záujem oficiálne potvrdila aj pološtátna spoločnosť ČEZ. „Ponúkané aktíva predstavujú zaujímavú príležitosť k rozšíreniu podnikania v susediacom regióne. V Európe, kde je uhlie stále ťažiskovým zdrojom pre pokrytie dodávok energií, má ČEZ rozsiahle know-how v prevádzkovaní klasických elektrární i ťažbe hnedého uhlia, ktoré poslúži ako premosťujúca technológia v prechode na obnoviteľné zdroje,“ uviedla hovorkyňa Barbora Půlpánová s tým, že bližšie informácie sú súčasťou dohody o mlčanlivosti.
Trojicu českých záujemcov uzatvára Vršanká uhelná. „Môžem potvrdiť, že Vršanská uhelná včera poslala predbežnú ponuku na nemecké aktíva spoločnosti Vattenfall,“ uviedol pre ČTK hovorca Czech Coal David Vidomus.
Podľa agentúry Reuters sa o aktíva Vattenfallu zaujímajú tiež austrálska investičná skupina Macquarie a nemecká energetická spoločnosť Steag.
© energia.sk