Česká atómka v Dukovanoch oslavuje tridsiatku
Zdroj v Dukovanoch dodal vlani do českej siete 15,37 terawatthodín (TWh) elektriny, čo bolo druhé najväčšie množstvo počas celej doby jeho fungovania. Dukovanom sa tak opäť podarilo prekonať juhočeský Temelín, ktorý vlani vyprodukoval 14,95 TWh. Od spustenia elektrárne do prevádzky až do konca tohto januára sa v Dukovanoch vyrobilo viac než 384 TWh elektriny.
Výstavba jadrového zdroja na Třebíčsku odštartovala 30. apríla 1970 podpisom dohody medzi vtedajším Československom a Sovietskym zväzom o spolupráci pri budovaní dvoch atómových elektrární – jednej v Česku a jednej na Slovensku. Dukovany, v dobových dokumentoch označované ako V-2, mali mať podľa vtedajších plánov dva výrobné bloky.
Krátko po začiatku prípravných prác v apríli 1974 rozhodlo predsedníctvo federálnej vlády o prevode dukovanského projektu do Jaslovských Bohuníc, zatiaľ čo na moravskej Vysočine mal vyrásť zdroj so štyrmi blokmi. Ďalšou zmenou bolo, keď v roku 1976 padlo rozhodnutie nahradiť v Dukovanoch starší typ reaktorov za novší a bezpečnejší. Tieto zmätky spôsobili, že stavebné práce na elektrárni sa naplno rozbehli až v roku 1978.
Elektrárni Dukovany museli ustúpiť tri obce na východnom cípe třebíčskeho okresu – Skryje, Lipňany a Heřmanice. Ďalším neprehliadnuteľným zásahom do okolia budúcej elektrárne bola výstavba vodných nádrží Dalešice a Mohelno na rieke Jihlava, ktoré slúžia ako zdroj chladiacej vody.
Počas Vianoc v roku 1982 bol prvý blok osadený tlakovou nádobou reaktora a takmer presne dva roky neskôr začali zamestnanci do reaktora navážať palivo. Štiepna reakcia na prvom bloku sa začala 12. februára 1985 presne o 23:11. O necelé dva týždne neskôr začala elektrárne po prvýkrát dodávať elektrinu a koncom marca už bežal jej prvý blok naplno.
Vďaka získaným skúsenostiam išli práce na ďalších troch blokoch rýchlym tempom. V priebehu roka 1986 bolo preto možné uviesť do prevádzky hneď dva nové bloky, čo bolo jedinečné aj v medzinárodnom meradle. Maximálneho projektového výkonu dosiahla elektráreň v júli 1987, kedy začal vyrábať elektrinu aj posledný štvrtý blok.
Uvedenie Dukovian do prevádzky malo veľký význam nielen pre československú energetiku, ale aj pre rozvoj domáceho jadrového strojárenstva. Projekt elektrárne síce spracovala sovietska firma LOTEP, ale zhruba štyri pätiny použitých zariadení sa vyrobili v Československu. Okrem Škody Plzeň, ktorá dodala reaktory a turbogenerátory, sa na tom podieľali aj strojárne vo Vítkoviciach alebo podnik Průmyslové stavby Brno, ktorý bol generálnym dodávateľom stavby.
Vďaka postupnej modernizácii sa podarilo inštalovaný výkon elektrárne v ďalších desaťročiach zvýšiť z pôvodných 1760 na 2000 MW. Okrem toho sa predĺžil cyklus výmeny paliva z troch na päť rokov. K ďalším významným zmenám oproti pôvodnému stavu patrilo vybudovanie medziskladu vyhoretého jadrového paliva, či najnovšie stavba nižších a voči vetru odolnejších veží pre chladenie bezpečnostných systémov.
Hlavným cieľom vedenia dukovanskej elektrárne pre tento rok je získať od Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť ČR súhlas s predĺžením životnosti prvého bloku na ďalších desať rokov. Predsedníčka českého úradu Dana Drábová už dala najavo, že získanie licencie je reálne. „My vieme, že technicky na to tie bloky majú. Majú na to, aby sa prevádzkovali do roku 2025, prípadne do roku 2035, ak sa ČEZ bude o ne poriadne starať,“ vyhlásila Drábová vlani v novembri. V spomínanom roku 2035 by už v Dukovanoch mohol fungovať aj piaty blok, nad ktorého výstavbu momentálne uvažuje pološtátny ČEZ.
V aktuálnom roku plánuje elektráreň Dukovany vyrobiť viac než 15 TWh elektriny. V dôsledku plánovanej odstávky prvého bloku, ktorá má trvať 60 dní, tak ročná produkcia neprevýši úroveň minulého roka. Investícia do zvýšenia bezpečnosti elektrárne si podľa odhadov vyžiada 1,5 mld. českých korún (54,2 mil. eur).
Predĺženie životnosti Dukovian môžu zásadne skomplikovať odporcovia jadrovej energie v susediacom Nemecku a Rakúsku. So získaním novej licencie totiž môže byť po novom spojená požiadavka na posúdenie vplyvov na životné prostredie. Zahraniční aktivisti momentálne podpisujú petíciu za prísne posúdenie prvého reaktora.
ČTK, energia.sk
Foto: ČEZ
K téme
