Česi smerujú k výstavbe dvoch jadrových blokov v separátnych lokalitách

Minister priemyslu a obchodu Jan Mládek tento týždeň zopakoval, že existuje konsenzus o tom, aby sa v ČR postavili dva nové jadrové bloky v separátnych lokalitách – v Temelíne a Dukovanoch.

Spoločnosť ČEZ, kde je väčšinovým akcionárom štát, v apríli zrušila megatender na dvojicu blokov s výkonom 1200 MW v Temelíne. S odhadovanými nákladmi  8 – 10 miliárd eur malo ísť o najväčšiu investíciu v histórii republiky, avšak vláda odmietla garantovať výkupnú cenu elektriny.

Súčasní ministri financií i priemyslu vyjadrili jadru jasnú podporu. Mládek dokonca 25. júna zaslal Európskej komisii list v mene 10 krajín EÚ, vrátane Slovenska, v prospech elektriny z jadra.

„Obzvlášť je dôležité, aby sa pre vytvorenie nutných trhových podmienok pre investície do výstavby nových jadrových projektov brali do úvahy zlyhania trhu a potreba poistiť sa proti investičným rizikám,“ píše sa v liste.

Minister financií Andrej Babiš zase v júli pre časopis Ekonom uviedol: „Analýza je strašne jednoduchá. My potrebujeme jadro.“ Dodal, že národná energetická stratégia, ktorú predložia do konca tohto roka je práve o jadre. „Musíme tieto dva bloky jednoducho postaviť. Otázkou je, kedy a kde.“

Naznačil aj predstavu o financovaní blokov: „Určite by sme mali stavať na kľúč a nešíriť rôzne nezmysly, že to budeme stavať ako stavebnicu a zapájať do toho rôzne firmy. Možno by sme mali rokovať o niekom, kto by to vybudoval, povedzme ako PPP projekt, a my by sme vymysleli spôsob, ako by s ním štát uzavrel zmluvy alebo ako by spoluinvestovala a následne kapitálovo vstúpil.“

Plusy rozdelenia

Dôvodov pre separátne dostavby je hneď niekoľko. Prevádzka súčasných štyroch blokov v elektrárni na juhovýchode od Brna by sa mala ukončiť po štyroch dekádach v období 2025, resp. 2027, prípadne ešte o 10 rokov predĺžiť. Pokrývajú pätinu českej spotreby elektriny.

Na druhú stranu, pri výstavbe nového reaktora v blízkosti hraníc s Rakúskom môžu investori očakávať silný odpor zo strany Viedne.

„Ak sa tam nezačne relatívne skoro stavať ďalší blok, veľmi reálne hrozí, že tam prestane byť elektráreň v roku 35, respektíve 37,“ citovala Mládka agentúra ČTK s tým, že lehoty na prípravu a uskutočnenie takejto stavby sú dlhé.

Ladislav Štěpánek z predstavenstva ČEZ v júni počas konferencie o budúcnosti elektrárne v Dukovanoch uviedol, že proces hodnotenia environmentálneho vplyvu nového bloku by chcela firma spustiť budúci rok alebo v roku 2016.

Elektráreň je významným zamestnávateľom v regióne a výstavbu bloku dlhodobo podporujú okolité obce aj kraj. Argumentujú tým, že ak by sa súčasné bloky odstavili bez náhrady, v regióne Třebíča by hrozil nárast nezamestnanosti a sociálny kolaps.

České médiá poukazujú aj na to, že dva separátne projekty vnímajú pozitívne aj účastníci zrušeného tendra. Odkazujú na zdroj blízky česko-ruskému konzorciu MIR.1200, podľa ktorého by jeden reaktor mohol byť založený na ruskej technológii, druhý na japonsko-americkej od spoločnosti Westinghouse a ČR by si nepokazila vzťahy ani s jednou veľmocou.

Aj minister Mládek priznal, že by sa tým zmiernil boj o to, kto bude ich dodávateľom.

Kórejci idú do sveta

Zatiaľ čo zo zrušeného tendra vypadla francúzska Areva, do hry o nové bloky vstúpila juhokórejská spoločnosť KEPCO. Soul už v júni oficiálne potvrdil záujem zúčastniť sa na jadrovom projekte v susednom štáte a zdá sa, že si verí.

Začiatkom júna sa v Prahe konalo historicky prvé česko-kórejské jadrové fórum, pričom delegácia z Kórey navštívila obe české atómové elektrárne.

„Sú vysoké šance, že KEPCO získa práva [na výstavbu]. Ich schopnosť sa dokázala s úspešnou konštrukciou jadrovej elektrárne v Spojených arabských emirátoch,“ uviedol minister pre energetiku Chae Gyu-nam. Práve sústredením sa na projekt v SAE odôvodňujú aj svoju neúčasť v zrušenom tendri v Temelíne.

„Česká vláda sa veľmi zaujímala o zapojenie Kórey do súťaže. „Prípravy už prebiehajú, aby sme túto príležitosť nepremeškali,“ citovali ministra noviny Korea Times.

Na pozadí aktuálneho negatívneho postoja EÚ voči energetickej závislosti na Rusku odborníci z oblasti jadrovej energie špekulujú, že oba tendre by už mohli byť vlastne rozhodnuté.

Spoločnosť KEPCO sa dlhodobo snažila posilniť svoju pozíciu v oblasti exportu a stať sa silným medzinárodným hráčom. Po úspechu v SAE podpísala v marci 2010 dohodu o spolupráci v jadrovej oblasti aj s Tureckom, kde sa čoraz viac skloňuje to, že by mohla nahradiť v elektrárni Akkuyu ruský Rosatom.

Na druhej strane, americký Westinghouse sa môže pochváliť tým, že len pred týždňom podpísal v Bulharsku dohodu o výstavbe nového reaktora s výkonom 1100 v elektrárni Kozloduj. Tú však ešte musí schváliť vláda.

Diverzifikácia povinná (?)

Európska únia zase lobuje v prospech väčšej palety dodávateľov jadrového paliva, v stratégii energetickej bezpečnosti priamo vystríha pred spoluprácou s ruskými spoločnosťami v tomto sektore. Rusko je síce s podielom 18,1 % po Kazachstane a Kanade až tretie v rebríčku pokiaľ ide o pôvod uránu dodávaného do reaktorov v Únii, avšak Komisia kritizuje prístup integrovaných balíkov pre investície v celom jadrovom reťazci.

„V prípade ruského predajcu je konštrukcia reaktora spojená s dlhodobými dodávkami paliva kvôli nedostatku alternatívneho zhotoviteľa paliva,“ uviedla Komisia v hĺbkovej štúdii k stratégii. Pripomenula tiež, že ruský priemysel zároveň vyvíja palivové články pre západný typ tlakovodných reaktorov. „Tieto dva vývoje spolu by mohli zvýšiť závislosť EÚ na dodávkach jadrového paliva, ak sa neprijmú mitigačné opatrenia.“

Zvláštna pozornosť sa má podľa EK venovať investíciám do nových elektrární v EÚ, ktoré využívajú technológiu pochádzajúcu z krajín mimo Únie. Je dôležité, aby tieto elektrárne neboli v dodávkach paliva závislé len na Rusku.

„Možnosť diverzifikácie dodávky paliva musí byť podmienkou pre akúkoľvek novú investíciu,“ píše sa v Európskej stratégii energetickej bezpečnosti.

Bulharsko, ČR, Maďarsko a Slovensko sú v súčasnosti 100 % závislé na ruskom palive, hoci Česká republika disponuje domácou baňou na urán. Aktuálny vývoj v susednom Česku a smerovanie v EÚ je podstatné aj pre rozvoj jadrového sektora na Slovensku.

© energia.sk

K téme