CEEC: Jadrová energetika znamená pre Slovensko stabilitu
Zľava: Pavol Pavlis (MHSR) a Jan Mládek (MPO ČR) Foto: energia.sk
Jadrovú energetiku považuje vláda SR v súčasnej geopolitickej situácii za záruku energetickej bezpečnosti. „Je potrebné konštatovať, že v SR je udržanie vysokých kritérií jadrovej bezpečnosti v prirodzenej symbióze s našou jadrovou politikou. Máme k tomu inštitucionálnu pripravenosť jadrového dozoru, ktorý disponuje odborným a vysoko kvalifikovaným potenciálom, ako aj zodpovedajúcou expertízou,“ skonštatoval vo svojom príspevku Pavlis.
Význam jadra v strednej Európe
Ako ďalej zdôraznil Pavlis, vysoké štandardy jadrovej bezpečnosti na Slovensku sú v odborných kruhoch nespochybniteľné. Dôkazom sú podľa neho pravidelné výsledky hodnotení medzinárodných organizácií. „Budeme podporovať taký rozvoj energetiky EÚ, ktorý bude akceptovať princípy subsidiarity a suverenity pri definovaní národných energetických mixov. Pri rozvoji nízkouhlíkového hospodárstva budeme podporovať technologickú neutralitu, synergiu a koherenciu cieľov, ako aj zdravú koordináciu v kontexte celej EÚ,“ podčiarkol.
Jadro podporuje aj susedné Česko. Vláda ČR sa ale rozhodla, že nepôjde cestou štátnych dotácií. „Bol by to pre nás príliš veľký záväzok,“ podčiarkol český minister priemyslu a obchodu Jan Mládek. V súčasnosti sa v Prahe diskutuje o tom, ako zabezpečiť ďalší rozvoj jadrovej energetiky v krajine.
Vláda podľa ministra schváli dostavbu jedného bloku v Temelíne a jedného bloku v Dukovanoch. „Otázkou zostáva, akým spôsobom dosiahnuť, aby tzv. contract for diference alebo iná forma garancie bola čo najmenším rizikom pre českých daňových poplatníkov a pre českých spotrebiteľov,“ dodal Mládek.
Práce na prepojení Sever-Juh
Za prínosnú označil Pavlis spoluprácu krajín V4. „S kolegami sme sa zhodli, že z pohľadu energetickej bezpečnosti krajín V4 sme v lepšej kondícii v porovnaní s plynovou krízou v roku 2009. K tomuto zlepšeniu prispeli aj spoločne realizované opatrenia vrátane reverzných projektov a nových plynovodných prepojení,“vyhlásil šéf rezortu hospodárstva.
V tomto kontexte je dôležité najmä vybudovanie Severojužného koridoru. Sem patrí aj plynovodné prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré sa má spustiť do prevádzky v roku 2015. Pripravenosť projektu potvrdil aj minister pre národný rozvoj Maďarska Miklós Seszták „Technické práce sú dokončené a testovacia prevádzka sa ukončila. Obe strany sú pripravené, aby od 1. januára 2015 začali s komerčným tokom,“ spresnil.
Minister pre národný rozvoj Maďarska Miklós Seszták. Foto:energia.sk
Pokračujú aj prípravy projektu výstavby slovensko-poľského plynovodu. „V tomto projekte sme zatiaľ na začiatku. Dostali sme nenávratnú finančnú dotáciu z EÚ. Sprevádzkovanie prepojenia môžeme očakávať v roku 2018 alebo 2019,“ uviedol štátny tajomník ministerstva hospodárstva Poľska Tomasz Tomczykiewicz. Na Slovensku dnes prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Český minister Jan Mládek vyzdvihol dôležitosť prepojenia Sever-Juh, ktoré prinesie možnosť alternatívnych dodávok plynu pre krajiny V4. Za najjednoduchšiu cestu, ako dopravovať plyn i ropu do strednej Európy, stále považuje tranzit cez Ukrajinu. „Máme záujem, aby toto spojenie fungovalo a prebehla modernizácia ukrajinských plynovodov a ropovodov. Pevne verím, že tu zohrá významnú úlohu aj EK,“ dodal.
Maďarský minister naznačil aj ďalšie z možných opatrení na zvýšenie energetickej bezpečnosti krajín V4. „S kolegami sme preberali možnosť zriadenia spoločných zásobníkov zemného plynu, ktoré by prispeli k podstatne lepšej stabilite,“ informoval Seszták na tlačovej konferencii.
Nedávne spustenie reverzu plynu medzi Slovenskom a Ukrajinou považuje Pavlis za reálny príklad solidarity EÚ, ktorý prispel k stabilite regiónu.
V oblasti ropy je podľa slovenského ministra dôležitá diverzifikácia a modernizácia sietí. Cieľom je zvýšiť využiteľnosť ropovodu Družba, ku ktorému má prispieť plánované prepojenie s Rakúskom, ale aj zvýšenie kapacity ropovodu Adria.
Ministri V4 sa dotkli aj výsledkov rokovania Európskej rady, ktoré sa týkajú cieľov klimatickej a energetickej politiky pre rok 2030. Podľa Pavla Pavlisa sú nové ciele ambiciózne, ale dosiahnuteľné. „Budú však vyžadovať dodatočné investície a naše zvýšené úsilie,“ doplnil s tým, že pri definovaní konkrétnych opatrení bude treba zohľadniť vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a vytvoriť kompenzačné mechanizmy pre hospodársky menej rozvinuté krajiny.
Portál energia.sk je mediálnym partnerom konferencie CEEC 2014, ktorú organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.
© energia.sk
K téme
