Časť europoslancov chce zatočiť s tradičnými biopalivami
Tesnou väčšinou odhlasovali europoslanci zastúpení vo Výbore pre životné prostredie (ENVI) návrh k novele smernice o podpore obnoviteľných zdrojov. V prvom rade chcú ambicióznejší cieľ pre podiel OZE do roku 2030, a to až na úrovni 35 % spotrebovanej energie vrátane záväzných národných cieľov. Komisia vlani v novembri navrhla len záväzný kolektívny cieľ 27 % pre celú EÚ s tým, že štáty si sami môžu ale nemusia stanoviť vlastné ciele.
Slovensko vystupuje proti záväznosti akýchkoľvek národných cieľov a ministerstva hospodárstva nechce ani to, aby základom pre výpočet ďalších cieľov bola hranica, ktorú štáty dosiahnu v roku 2020.
Pokiaľ ide text novej smernice, hlavné slovo má v europarlamente Výbor pre priemysel a energetiku (ITRE), výnimkou sú ustanovenia, ktoré sa týkajú biopalív a kritérií udržateľnosti, kde je rozhodujúci práve názor ENVI výboru.
Spor o biopalivá
Európska komisia navrhla znížiť cieľovú hodnotu biopalív prvej generácie, ktoré sa vyrábajú z potravinových a kŕmnych zložiek ako repka olejná, cukrová repa či kukurica, zo 7 % v roku 2020 na 3,8 % v roku 2030. Europoslanci z ENVI výboru chcú ich podiel v cestnej a železničnej doprave znížiť úplne na nulu. Pridávanie bionafty z palmového oleja, ktorého rozmáhajúce sa pestovanie vedie napríklad v juhovýchodnej Ázii, Južnej Amerike či Afrike k drastickému odlesňovaniu, sa má u motorých palív zakázať dokonca už v roku 2021.
Podporovať sa majú naopak vyspelejšie biopalivá vyrábané zo surovín ako drevný odpad, odpad zo slamy či lístia (tzv. druhá generácia) a ďalšie technológie využívajúce riasy alebo sinice.
Zástupcovia slovenské ministerstva hospodárstva, rovnako ako susedné štáty Vyšehradskej štvorky, nesúhlasia s obmedzovaním biopalív a biokvapalín 1. generácie. Ich rozvoj a zachovanie cieľov odôvodňujú potrebou istoty pre podnikateľov, ktorí do týchto aktitivít dosiaľ investovali alebo plánujú. Cieľ pre pokročilé biopalivá musí podľa MH SR zohľadňovať aktuálny stav ich komerčnej dostupnosti a tiež analýzu dostupnosti jednotlivých surovín v krajine.
Európska komisia tiež v ENVI výbore získala podporu pre posilnenie kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy tak, aby sa pri lesnej biomase zohľadňovali aj požiadavky týkajúce sa využívania pôdy a lesného hospodárstva. Chcú tak minimalizovať riziká označovania environmentálne škodlivých postupov za udržateľné. MH SR nepodporuje rozšírenie kritérií trvalej udržateľnosti na palivá z biomasy na úrovni EÚ.
Biznismeni v ohrození?
Pozmeňujúci návrh v ENVI výbore, ktorý je má obmedziť biopalivá 1. generácie predložila česká europoslankyňa z komunistickej strany Kateřina Konečná. Na sociálnych sieťach dala jasne najavo, že ak sa zmena schváli, poškodí podnikateľské aktivity spoločnosti Agrofert, ktorá patrí do sféry vplyvu politika Andreja Babiša.
Najväčším pestovateľom biopalív na Slovensku je skupina Envien, ktorá sa v rámci dcérskych firiem Enviral a Meroco špecializuje na biopalivá vyrobené z kukurice a repky olejnej. V pozadí spoločností stojí podnikateľ Ján Sabol.
Firmy síce plánujú rozširovať svoju tradičnú výrobu, avšak Enviral vlani oznámil, že okrem rozšírenia výroby bioetanolu z kukurice a výstvby nového zdroja na výrobu elektriny a tepla z biomasy, plánuje investovať aj do zariadenia, v ktorom by sa spracovával odpad zo slamy. Z celulózovej biomasy by sa malo vyrobiť asi 60 tisíc ton liehu za rok. Predpokladaný začiatok prevádzky nových je koniec roka 2019.
O úprave európskej smernice bude koncom novembra hlasovať výbor ITRE a následne celý europarlament v pléne. Vyjednávači europarlamentu potom budú hľadať spoločnú reč so zástupcami členských štátov.
© energia.sk
K téme
