Bulhari možno obnovia výstavbu atómky v Belene
Premiér Bojko Borisov, ktorého predchádzajúca vláda pred 4 rokmi, zrušila projekt výstavby elektrárne na hranici s Rumunskom, o nej opäť uvažuje. Dokonca o nej hovoril už aj s predstaviteľmi Moskvy.
Bulharské noviny informovali o tom, že vláda zvažuje rôzne možnosti ako projekt oživiť, vrátane zapojenia súkromných investorov.
Plán atómky na brehu Dunaja sa datuje už do 70. rokov minulého storočia. Zhmotňovať sa začal od roku 2002. O štyri roky neskôr ruský Atomstrojexport, dcérska firma Rosatomu, vyhrala tender na výstavbu dvoch reaktorov s výkonom 1000 MW. Prvý blok sa mal do komerčnej prevádzky spustiť v roku 2014, druhý o rok neskôr.
Partnerom štátnej bulharskej firmy NEK bola v projekte nemecká RWE so 49% podielom. RWE sa ale v roku 2009 stiahla, čo odôvodnila globálnou finančnou krízou aj problémami s podpisom dohody o inžinierskych, dodávateľských a stavebných prácach.
Stredopravicová vláda v marci 2012 projekt zrušila kvôli nadmerným nákladom. Ruská firma kvôli tomu podala žalobu voči štátnej firme NEK na arbitrážny súd v Ženeve, ktorý v júni tohto roka vyhrala. Súd rozhodol, že Atomstrojexportu prináleží 550 miliónov eur ako náhrada za zariadenie a financie, ktoré už do projektu v Belene vložila.
Následne sa Bulharsko snažilo už dodané vybavenie vrátane reaktora predať – napríklad aj Iránu. Tieto plány však narazili a premiér Borisov začal hovoriť o opätovnej výstavbe. 5. augusta telefonoval dokonca s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Kremeľ na svojom webe potvrdil, že sa rozprávali o spoločných energetických projektoch. Tie zahŕňajú aj balkánsky plynárenský hub či plynovod South Stream – potrubia preň sa stále skladujú v prístavoch Burgas a Varna.
Borisov tvrdí, že od roku 2006 sa už v projekte jadrovej elektrárne utopilo 708 miliónov eur. Bulharské noviny Dnevnik uviedli, že premiér je otvorený zapojeniu súkromnej agentúry, ktorá by projekt predala súkromným investorom. Tí by ho dokončili s pomocou štátu, ktorú ale nešpecifikoval.
Plán výstavby bude musieť schváliť aj Európska komisia v súlade so zmluvou o Euratome. Bruselu už v roku 2007 súhlas pre vtedajší projekt dal. Pri novej výstavbe EK dbá najmä na diverzifikáciu paliva a tiež dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci. Odborníci z odvetvia sa zhodujú, že postaviť jadrovú elektráreň na liberalizovanom trhu nie je dnes bez zapojenia štátu možné.
© energia.sk
K téme
