Budúcnosť plynárenstva je v inováciách
Na snímke Oleg Jevgenievič Aksiutin, šéf Komisie pre priemysel a výstavbu IBC v Bratislave.
Dlhodobý úspech firmy nielen v plynárenskom biznise je do veľkej miery determinovaný schopnosťou prinášať inovácie, zdôraznil Oleg Aksiutin, ktorý je tiež členom vedenia Gazpromu. Implementácii technologickej inovácie musí podľa neho predchádzať dôsledná analýza. V rámci nej sa vyhodnotenie ekonomického prínosu stáva základným algoritmom pri realizácii konkrétnej inovačnej technológie.
Gazprom prijal v roku 2011 program inovačného rozvoja do roku 2020. Tento dokument obsahuje viacero opatrení na rozvoj a prijímanie nových postupov pre zlepšenie ťažby zemného plynu alebo ropy. Aksiutin vyzdvihol tiež spoluprácu s univerzitami – výsledkom je 227 žiadostí o nové patenty.
Medzi firmami v Rusku patrí Gazprom k lídrom v investíciách do výskumu a vývoja. Vlani investovali rekordnú čiastku 10,82 mld. rubľov (v prepočte približne 151,5 mil. eur).
Na inováciách sa neoplatí šetriť
Podľa Maxima Nedzvetskija, ktorý v Gazprome šéfuje Riaditeľstvu pre vedu a techniku, je záujem priemyselných podnikov na zvyšovaní efektívnosti globálnym trendom. Ako doplnil, za posledných 10 rokov preinvestovalo 100 najväčších firiem do oblasti výskumu a vývoja 670 miliónov dolárov.
„Obrovský nárast investícií aj napriek hospodárskej kríze je dôkazom, že inovácie sú základom konkurencieschopnosti v biznise. Je to oblasť, na ktorej sa neoplatí šetriť,“ skonštatoval Nedzvetskij počas svojej prednášky.
Medzi finančnou výkonnosťou podniku a nákladmi na inovácie vidí úzku závislosť. Inovácie sa v mnohých prípadoch nerealizujú, lebo sa považujú za nákladovo neefektívne. Jedným z dôvodov je vysoké riziko. Všeobecne ale platí, že čím je riziko väčšie, tým väčší je zisk. No inovácie definuje neurčitosť. „Iba 2 z 10 vedecko-výskumných projektov majú finančný prínos.“
Zľava: D. Randuška a Š. Koman (obaja Vemex), O. Aksiutin (Gazprom) a P. Poncik (SPP).
Účastníci zasadnutia IBC sa v predvečer konania konferencie zúčastnili exkurzie do Centrálneho areálu podzemného zásobníka plynu Gajary-báden. O technických aspektoch zásobníka Gajary-báden hovoril Ladislav Goryl zo spoločnosti Nafta. V roku 2014 sa ukončila 3. etapa projektu, vďaka čomu sa skladovacia kapacita tohto zásobníka zvýšila na 27,5 TWh (2,6 mld.m3).
Okrem sezónneho uskladnenia poskytuje Nafta klientom aj vysokú mieru flexibility. Šéf divízie podzemných zásobníkov spomenul tiež vedecko-technický projekt Underground Sun Storage, na ktorom spoločnosť Nafta spolupracuje s rakúskym partnerom, zaoberajúci sa skladovaním elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo forme zmesi vodíka a zemného plynu.
Zasadnutie Výboru pre priemysel a výstavbu International Business Congress (IBC) sa konalo v dňoch 22. a 23. októbra 2015 v Bratislave pod záštitou domácej spoločnosti VEMEX a v spolupráci so spoločnosťami Nafta, Eustream a SPP. Medzi členov ICB patria napríklad Gazprom, GDF, E.ON a Enel, ako aj bankové inštitúcie Deutsche Bank, BNP Paribas, Goldman Sachs.
© energia.sk
K téme
