Budú výrobcovia tepla z biomasy žiadať odškodné? ÚRSO prehral súd
Regulačný úrad pre rok 2015 znížil korekčný koeficient, ktorý sa používa pri výpočte palivových nákladov pri výrobe tepla z biomasy z pôvodnej hodnoty 1 na 0,74, čím náhle znížil maximálnu výšku nákladov na tento typ paliva o 26 %. Zasiahnutí teplári už vtedy protestovali a žiadali úrad vysvetliť, na základe akých dôvodov k tomuto kroku pristúpil.
Advokát Rastislav Hanulák upozornil, že podľa cenovej vyhlášky môže ÚRSO predmetný koeficient zmeniť len vtedy, ak sa cena paliva na trhu medziročne zmenila o viac ako 5 %, pričom musí vychádzať z dôveryhodných a najmä overiteľných údajov. V prípade štiepky sa tak nestalo.
Tri teplárenské spoločnosti – Cofely (dnes už Engie Services), Službyt a TERMMING (tiež zo skupiny Engie) sa voči rozhodnutiu regulátora odvolali. Po neúspechu u regulačnej rady sa obrátili na súd. V máji tohto roka Krajský súd v Bratislave rozhodol v žalobe prvej zo spomínaných firiem. Súd poukázal na arbitrárny prístup regulačného úradu pri určovaní výšky koeficientu a celkovú nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia úradu. Rozhodnutie úradu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Kde bol problém?
Firma Engie Services argumentovala tým, že pre stanovenie maximálnej ceny za jednotkový energetický obsah drevnej štiepky musela použiť znížený korekčný koeficient, hoci samotný úrad ničím nepreukázal, že jeho úprava vychádzala zo zmeny situácie na trhu. Poukázala pritom aj na odpoveď ÚRSO k žiadosti Slovenského zväzu výrobcov tepla o poskytnutie informácií o dôvodoch tak výrazného zníženia maximálnej ceny štiepky, v ktorej úrad tvrdil, že nie je povinný „vytvárať informácie, ktoré v čase doručenia podania neexistujú“.
Engie tiež podčiarkla, že ceny štiepky sa nestanovujú na celoštátnom trhu, ale regionálne, preto nie je možné vyhlásiť jeden korekčný koeficient pre celé Slovensko. Odlišná cena štiepky je v regióne Tatier a na Záhorí, kde ju okrem iného ovplyvňuje aj vyššia cena pre dopyt zo strany rakúskych výrobcov tepla. V individuálnom cenovom rozhodnutí pre každého výrobcu by preto mal úrad vychádzať zo skutočných nákladov a nie so všeobecných údajov, navyše nepodložených.
Úrad naopak tvrdil, že individuálne korekčné mechanizmy by boli účelové a diskriminačné a viedli by k zvýšeniu cien tepla pre odberateľov. Zákon podľa ÚRSO výrobcom nezaručuje zisk len umožňuje jeho dosiahnutie. Navyše tým, že má dodávateľ monopolné postavenie voči svojim odberateľom, musí pri podnikaní znášať aj určité obmedzenia.
Individualita a preskúmateľnosť
Krajský súd v Bratislave vo svojich zisteniach potvrdil, že existencia regionálnych rozdielov v cene drevnej štiepky je z hľadiska rozhodovania v cenovom individuálnom konaní regulovaného subjektu skutkovo i právne relevantnou, ale zároveň priznal, že ich stanovenie je vecou metodiky cenovej regulácie.
„Konkretizácia dôvodov a kritérií ako podklad, z ktorých úrad v individuálnom cenovom konaní vychádza, musí tvoriť obligatórne náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, inak neodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti a takého rozhodnutie je treba považovať za arbitrárne,“ uviedol súd vo svojom rozhodnutí.
ÚRSO v novembri 2014 vydalo analýzu využívania drevnej štiepky pri výrobe elektriny a tepla. Tá ale podľa odborníkov z odvetvia zohľadňovala len obmedzené údaje a aritmetické priemery. Naopak do úvahy nebrala pôvod, charakter a objem dodávok štiepky (napríklad v mestských podnikoch nezohľadnil spaľovanie odpadu z mestskej zelene či zapojenie pracovníkov na aktivačných prácach a teda nižšie personálne náklady či kratšiu lokálnu prepravu paliva), nezohľadňovala ani náklady na skladovanie alebo cezhraničnú konkurenciu.
Znížený koeficient 0,74 platil pre drevnú štiepku dva roky. Od začiatku roka 2017 ho ÚRSO opäť stanovil na hodnotu 1, avšak v novej cenovej vyhláške tiež zmenil vzorec nákladov pre nákup paliva.
Reálne straty? Odškodnenie?
S otázkami sme sa obrátili aj na spoločnosť Engie, ktorá vyčíslila straty svojich dcérskych firiem na takmer 192 tisíc eur. K tejto téme sa však rozhodla nevyjadrovať.
Engie Services pritom tvrdila, že kvôli nepodloženému rozhodnutiu ÚRSO, ktoré krajský súd zrušil, jej na palivovej zložke vznikla strata 18 200 eur. Firma Službyt svoje straty odhadla na viac ako 71 tisíc eur. TERMMING mal v biomasových kotolňách v Bratislave a Malackách prísť spolu o vyše 102 tisíc eur. Vo všetkých prípadoch spoločnosti tvrdili, že si ich nemôžu dovoliť znášať kvôli nesplateným úverom za investíciu do nových kotolní. Zanedbateľné nemusia byť ani straty ďalších niekoľko desiatok výrobcov tepla využívajúcich pri výrobe tepla drevoštiepku, ktorí môžu kroky spoločnosti Engie nasledovať.
Vzhľadom na už vydané rozhodnutie a argumenty súdu je pravdepodobné, že obdobne dopadnú aj ďalšie dve prebiehajúce konania. Akou formou sa ÚRSO s Engie dohodne na urovnaní problému nie je jasné ani viac než polrok od ukončenia prvého súdneho sporu.
ÚRSO sme sa pýtali, ako sa tento prípad vyriešil a či s firmou rokujú o nejakej forme odškodnenia. „V prípade spoločnosti Cofely, a.s./Engie v súčasnosti na úrade prebieha prvostupňové cenové konanie, ktoré ešte nie je ukončené,“ reagoval hovorca úradu Radoslav Igaz.
© energia.sk
K téme
