Budú nám raz elektrinu vyrábať baktérie?
Už niekoľko rokov sa skúma možnosť posunúť tradičný ekologický proces fermentácie biomasy smerom k fotosyntéze, pri ktorom živé organizmy využívajú slnečnú energiu a oxid uhličitý. Najčastejšie sa pritom skúmajú riasy, ktoré by sa mohli využívať na výrobu elektriny, ale tiež ako biometán s uplatnením v doprave. Výroba bioelektriny mikroorganizmami by tak mohla byť v budúcnosti ďalším typom obnoviteľného zdroja energie.
Tímu americko-kórejských inžinierov sa podarilo prvýkrát pripojiť deväť biologicko-solárnych článkov so sinicami (cyanobaktériami) na panel a vyrábať z nich elektrinu. Ide zatiaľ len o pár mikrowattov, podľa vedcov je to však dôležitý krok v evolúcii bakteriálnej energie.
Autor: Seokheun „Sean“ Choi
„Po tom, čo sa stane funkčný biosolárny panel dostupným, mohol by sa stať permanentným zdrojom elektriny pre dlhodobé zásobovanie malých bezdrôtových telemetrických systémov a tiež bezdrôtových senzorov používaných v odľahlých miestach, kde je nepraktické časté vymieňanie batérií,“ uviedol Seokheun Choi, profesor na Binghamton University v New Yorku a spoluautor nedávno publikovanej štúdie.
Deväť článkov na paneli vyrábalo elektrinu celkovo až 60 hodín, v 12-hodinových cykloch dňa a noci. Podarilo sa im vyprodukovať 5,59 mikrowattov, čo je zatiaľ najviac spomedzi všetkých obdobných biosolárnych článkov.
Typický fotovoltický panel na streche domu sa skladá zo 60 článkov v konfigurácii 6×10 a má výkon 200 W. Sinicové články zo spomínaného výskumu by v obdobnej konfigurácii vyprodukovali len asi 0,00003726 W. Nejde teda zatiaľ o veľmi efektívny spôsob výroby elektriny, za to významný krok pri bakteriologickom výskume.
„Metabolickým procesom siníc a rias zatiaľ rozumieme len čiastočne a kvôli ich značne nízkej hustote elektriny a nízkej energetickej účinnosti nie sú vhodné pre praktické aplikácie. Je preto treba dodatočný výskum na vyjasnenie metabolizmu baktérií a potenciálu výroby energie pre biosolárne aplikácie,“ uviedol Choi.
Nejde však o ojedinelý výskum biosolárnych buniek. Na výrobe elektrického prúdu z proteínových fotosystémov siníc pracujú napríklad aj na nemeckej univerzite v Bochume.
© energia.sk