Bude Hanhikivi posledná atómová elektráreň vo Fínsku?
Fínsky premiér Juha Sipilä v rozhovore pre domáci denník uviedol, že elektráreň v Hanhikivi bude pravdepodobne posledným jadrovým zdrojom v krajine a je nepravdepodobné, že by jeho vláda schválila nejaký ďalší projekt.
Zo štyroch prevádzkovaných reaktorov pochádza takmer 30 % fínskej elektriny. Konzorcium TVO od roku 2005 stavia 3. blok elektrárne Olkiluoto s reaktorom EPR. Projekt však nabral niekoľkoročný sklz a došlo tiež k násobnému navýšeniu rozpočtu. Akcionári TVO v júni uviedli, že 4. blok stavať nebudú.
Spoločnosti združené v konzorciu Fennovoima vládu presvedčili o splnení požiadavky, aby aspoň 60 % vlastníctva bolo v rukách európskych firiem. Do projektu elektrárne Hanhikivi sa totiž minulý týždeň rozhodli vstúpiť dve nové fínske spoločnosti, tretia navýšila svoj dovtedajší podiel. Fínske vlastníctvo tak v tomto projekte presiahlo 65 %.
Jedným z nových investorov s podielom 6,6 % je aj energetická spoločnosť Fortum. Tá prevádzkuje jadrovú elektráreň Loviisa s dvoma reaktormi typu VVER-440, ktoré boli postavené na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia. Väčšinovým vlastníkom Fortumu je štát. Opozičná strana Zelených obviňuje vládu, že firmu do nového projektu nepriamo dotlačila výmenou za dohodu o reštrukturalizácii v ruskej spoločnosti TGC-1, ktorá sa špecializuje na výrobu energie vo vodných a tepelných elektrárňach.
Ruský reaktor i palivo
Elektráreň v lokalite Hanhikivi postaví ruská spoločnosť Rosatom, ktorá má vo Fennovoime 34-percentný podiel. Tento podiel pritom získala len na jar 2014 po odstúpení pôvodného vlastníka nemeckého E.ON-u.
Hanhikivi bude mať jeden blok s reaktorom VVER-1200 podľa projektu AES-2006, ktorý sa aktuálne buduje v novovoronežskej a leningradskej elektrárni a tiež v Bielorusku. Palivo bude počas najmenej prvých desiatich rokov prevádzky dodávať ruská spoločnosť TVEL, ktorá ho dodáva aj do jadrových blokov v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach.
Včas a v medziach rozpočtu
Námestník generálneho riaditeľa Rosatomu Kirill Komarov uviedol, že úlohou Rosatomu v Hanhikivi „bude zabezpečiť, aby bol projekt dokončený včas, neprekročil stanovený rozpočet a boli využité najspoľahlivejšie technológie“.
Investícia sa odhadla vo výške 7,3 miliardy amerických dolárov (asi 6,7 miliardy eur). Ruská strana projekt financuje z tzv. Fondu národného blaha, pričom v júni tohto roka už odoslala prvú časť financií na stavbu Hanhikivi vo výške jednej miliardy eur. Vstupom štátneho Fortumu sa na financovaní elektrárne budú viac podieľať domáci daňoví poplatníci.
Stavebné práce by mali začať v roku 2017, pričom uvedenie bloku do prevádzky je naplánované na rok 2024. Časť fínskej verejnosti elektráreň podporuje, nakoľko prinesie do regiónu nové pracovné miesta. Projekt však čelí aj opozícii a aktivistom z domácich radov aj zo susedného Švédska.
Firma z Chorvátska neprešla
Požiadavku o minimálnom vlastníctve firiem z domáceho Fínska alebo krajín EÚ stanovil fínsky parlament vlani v decembri 2014. Poslanci sa totiž obávali príliš veľkého vplyvu ruských investorov v energetickom sektore.
V žiadosti o stavebné povolenie, ktorú konzorcium Fennovoima podalo koncom júna, figurovala spoločnosť Migrit Solarna Energija z Chorvátska. Pri skúmaní pozadia firmy sa však ukázalo jej prepojenie na ruský stavebný priemysel, hoci to šéf firmy Grigory Edel, pôsobiaci aj na Slovensku, popieral.
„Nebolo možné adekvátne overiť, že skutočnú kontrolu v spoločnosti Migrit Solarna Energija držia strany pochádzajúce alebo sídliace v krajinách EÚ alebo EFTA,“ uviedlo v júli fínske ministerstvo zamestnanosti a hospodárstva. Po vstupe fínskych firiem môže projekt pokračovať.
© energia.sk
K téme
