Brusel: Slovensko nemá dosť peňazí na vyraďovanie atómiek

Komisia po niekoľkomesačných odkladoch zverejnila nový Jadrový ilustratívny program (tzv. PINC, Nuclear Illustrative Programme), ktorý má predstaviť súčasný stav jadrového sektora v Európe a tiež načrtnúť jeho smerovanie do budúcna. Posledná verzia PINC bola ešte z roku 2008, čiže z obdobia pred jadrovou haváriou v japonskej Fukušime, po ktorej nasledovali rozsiahle testy bezpečnosti blokov a nariadená bola realizácia dodatočných opatrení.

Veľký dôraz sa preto v PINC kladie na investície, ktoré musia štáty zaistiť na modernizáciu, predĺženie prevádzky súčasných zariadení, výstavbu nových blokov a tiež na vyraďovanie týchto elektrární, nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

V atómových elektrárňach sa dnes v Európe vyrába 27 % elektriny v EÚ, v prevádzke je 129 reaktorov v 14 krajinách. Ich celkový inštalovaný výkon je 120 GWe a priemerný vek takmer 30 rokov. Najstarší reaktor je v holandskom Borssele – elektrinu vyrába už od roku 1973. Ku koncu minulého roka bola priemerný vek reaktorov na Slovensku 23 rokov, po dokončení Mochoviec by sa významne znížil.

„Jadrová flotila v Európe starne a treba značné investície, keď sa členské štáty rozhodnú predĺžiť životnosť niektorých reaktorov (so súvisiacimi zlepšeniami bezpečnosti), na očakávané aktivity vyraďovania a dlhodobé skladovanie jadrového odpadu,“ priznáva Európska komisia. Na predĺženie životnosti dnešných blokov, s ktorými sa počíta aj u nás, bude treba do roku 2030 v Európe nájsť až 38,1 miliárd eur. 

Chýbajú miliardy na vyraďovanie

Skúsenosti pri vyraďovaní atómových blokov sú veľmi obmedzené. Do januára 2016 sa v Únii odstavilo 91 reaktorov, ale len pri troch z nich (všetky v Nemecku) bola fáza vyraďovania ukončená.

Jedným z dôvodov, prečo mal Brusel odkladať vydanie PINC, boli údajne aj nepríjemné čísla vzťahujúce sa k nákladom na vyraďovanie. Tu sa totiž zistila diera v dosiaľ nasporených peniazoch oproti sume, ktorá je potrebná. Podľa prepočtov Komisie budú štáty, ktoré sa pre jadro rozhodli, do roku 2050 potrebovať 123 miliárd eur na vyradenie jadrových elektrární z prevádzky a ďalších 130 miliárd eur na likvidáciu rádioaktívneho odpadu. V porovnaní s predchádzajúcim programom PINC odhadované náklady stúpli o 47 %.

Štáty majú zatiaľ k dispozícií necelých 133 miliárd eur. Vzhľadom na zostávajúcu životnosť európskych atómiek a predpokladaný objem vyrobenej elektriny to znamená, že odložených bolo 52 % potrebných financií. To však nestačí, pretože by mali byť na úrovni 64 %. Dostatok vyčlenených peňazí má podľa PINC len Veľká Británia.

Na základe informácií, ktoré Európska komisia dostala od členských štátov, má Slovensko k dispozícii 1,5 miliardy eur. Náklady na vyradenie našich atómových blokov a likvidáciu rádioaktívnych odpadov sa ale do roku 2050 odhadujú na 8,1 miliardy eur. Aby sme mali dostatok nasporených prostriedkov, pokrytých by sme mali mať už 58 % nákladov, zatiaľ je to však len 18 %.

Porovnanie dostupných fondov voči dosiahnutej životnosti jadrových elektrární

Zdroj: EK – PINC 2016

Na otázku, či je krytie nákladov na vyraďovanie blokov a ukladanie rádioaktívneho odpadu na Slovensku dostatočné, riaditeľ Národného jadrového fondu (NJF) odpovedal, že Finančné prostriedky sú do NJF ukladané priebežne v zmysle zákona č. 238/2006. „Vnútroštátna politika nakladania s VJP a RAO a Vnútroštátny program na vykonávanie tejto politiky, ktoré boli schválené vládou SR dňa 08.07.1015 deklarujú, že na účtoch NJF bude dostatok finančných prostriedkov,“ uviedol pre náš portál Ján Šovčík.

Slovenské prepočty

Do roku 1994 sa u nás financie na vyraďovanie atómiek neakumulovali, čím vznikol dlh, ktorý podľa Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR dosiahol do konca roka 2013 výšku viac než 2 miliardy eur.

Ak by sa tento historický dlh odpočítal od sumy, ktorá nám podľa Bruselu do roku 2050 chýba, čo je 6,6 mld. eur, stále zostáva medzera 4,6 mld. eur.

Dnes pritom na vyradenie prispievajú všetci odberatelia elektriny vo forme odvodu do NJF a tiež prevádzkovateľ týchto zariadení Slovenské elektrárne. Keďže Slovensko pri vstupe do EÚ súhlasilo s predčasným odstavením elektrárne Bohunice V1, na tieto činnosti máme okrem peňazí z NJF k dispozícii aj financie z medzinárodného fondu BIDSF, ktorý je financovaný Európskou úniou aj ďalšími donormi.

Vo vnútroštátnej politike, ktorá bola schválená vlani, sa celkové nominálne náklady na záverečnú časť mierového využívania jadrovej energie po roku 2015 odhadli na úrovni cez 17,774 miliardy eur. Veľkou neznámou zostáva hlbinné geologické úložisko, pre ktoré sa u nás stále ešte len hľadá vhodná lokalita. Súvisiace náklady na realizáciu hlbinného úložiska pre stredno- a vysoko rádioaktívne odpady a vyhoreté palivo sa zatiaľ vypočítali na takmer 10,1 miliardy eur.

Skúsenosti

Brusel tiež podčiarkol, že praktické skúsenosti s vyraďovaním jadorvých blokov sú veľmi obmedzené. Do januára 2016 bolo v EÚ odstavených 91 reaktorov, ale len pri troch blokoch (všetky v Nemecku) sa vyraďovanie už ukončilo. Pokiaľ ide o hlbinné úložiská, prvé vo svete sa aktuálne buduje vo Fínsku.

U nás sú aktuálne v procese vyraďovania dva bloky v Jaslovských Bohuniciach. Náklady na vyraďovanie havarovaného bloku A1, ktorého ukončenie je naplánované na rok 2033, sa pre tento rok oficiálne odhadli na viac než 45 mil. eur (v nominálnych cenách), pre ďalšie obdobie na ďalších asi 607 mil. eur. Náklady na ukladanie rádioaktívnych odpadov boli pre rok 2016 vypočítané na približne 4 mil. eur, pre ďalšie obdobie na ďalších asi 210 miliónov eur.

V prípade odstaveného bloku V1 sa tohtoročné náklady na vyraďovanie a ukladanie odpadu vypočítali na približne 54,5 mil. eur, v ďalšom období budú tieto aktivity vyžadovať ďalších viac než 287 mil. eur. Separátne treba k týmto číslam pripočítať miliónové náklady za skladovanie vyhoretého paliva a jeho ukladanie. Ukončenie vyraďovania jadrovej elektrárne Bohunice V1 sa predpokladá do roku 2025.

Pri dnes prevádzkovaných jadrových blokoch sa predpokladá predĺženie ich prevádzky na 60 rokov oproti projektovaným 40 rokom, po investíciách do ich modernizácie by tak mal prevádzkovateľ elektrární viac času na akumulovanie potrebných peňazí. Taktiež pri dvoch mochovecké bloky, ktoré sú ešte vo výstavbe, sa budú peniaze na vyraďovanie, skladovanie a ukladanie rádioaktívneho odpadu zbierať od začiatku ich prevádzky.

© energia.sk

K téme