Brusel schválil Británii štátnu pomoc pre jadrovú elektráreň
Britská štátna pomoc pre výstavbu a prevádzku nového bloku elektrárne Hinkley Point v Somersete je v súlade s pravidlami EÚ, potvrdila dnes Európska komisia.
Nový blok s dvoma reaktormi by mal pokryť 7 % výroby elektriny v krajine. Celkové náklady projektu podľa EK dosiahnu 34 miliárd libier (asi 43 mld. eur), z toho náklady na 10 rokov trvajúcu výstavbu sa odhadujú na 24,5 miliardy libier (asi 31,2 mld. eur).
Brusel spočiatku vyjadril vážne pochybnosti o tzv. contract for difference, medzi britskou vládou a francúzskou skupinou EDF. Schéma v praxi znamená, že vláda bude v prípade nižšej ceny silovej elektriny na burze dorovnávať rozdiel do garantovanej ceny, na ktorej sa dohodla s výrobcom. Naopak pri vysokých cenách na burze rozdiel medzi trhovou a garantovanou cenou vyplatí prevádzkovateľ štátu. Garantovaná cena pre projekt sa stanovila na úroveň 92,5 libier za megawatthodinu pre každý reaktor, čo je dvojnásobok oproti súčasnej cene elektriny na britskej burze.
Po úpravách návrhu sa Brusel nechal presvedčiť. Podpredseda Komisie Joaquín Almunia zodpovedný za hospodársku súťaž argumentoval tým, že po intervencii Komisie boli britské opatrenia „značne modifikované „, čím sa mali obmedziť narušenia hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Britské úrady podľa Komisie preukázali, že developeri by nedokázali na projekt získať financie trhovými mechanizmami z dôvodu „bezprecedentnej povahy a rozsahu“ projektu.
Britský minister financií George Osborne označil rozhodnutie Bruselu za „excelentnú správu“.
Na žiadosť EK došlo napríklad k zvýšeniu tzv. garančného poplatku, ktorý má prevádzkovateľ zaplatiť ministerstvu financií, čím sa poskytnutá dotácia zníži o viac než 1 miliardu libier (asi 13 mld. eur).
Zavedie sa tiež mechanizmus zdieľania zisku, ktorý má viesť k lepšiemu zdieľaniu prínosov projektu s britskými spotrebiteľmi. Akonáhle celkový profit prevádzkovateľa presiahne mieru odhadovanú v čase rozhodnutia, budú ho investori zdieľať s ministerstvom. Platiť to má počas celej doby životnosti elektrárne odhadovanej na 60 rokov, nie len počas 35 rokov trvania podpory.
Dotáciu muselo odobriť kolégium 28 eurokomisárov. Viacerí vyjadrili výhrady, medzi nimi Connie Hedegaard zodpovedná za klímu, envirokomisár Janez Potočnik a Rakúšan Johannes Hahn zodpovedný za regionálnu politiku. Za projekt hlasovalo napokon 16 komisárov, čo je len o 1 hlas viac ako bolo treba.
Riziko žalôb
Verdikt Komisie krátko pred koncom jej mandátu naopak rozzúrilo kritikov jadra.
„Je to také prekrútenie pravidiel hospodárskej súťaže, že Komisia sa sama vystavila právnym námietkam. Neexistuje absolútne žiadne právne, morálne alebo environmentálne odôvodnenie na premenu daní na garantovaný profit jadrovej firmy, ktorej jediným dedičstvom bude hromada rádioaktívneho odpadu,“ reagoval právny poradca organizácie Greenpeace Andrea Carta.
Rakúsko už minulý piatok zaslalo predsedovi Európskej komisie list, v ktorom uviedlo, že v prípade schválenia štátnej pomoci si rezervuje právo prijať právne kroky. Podľa rakúskej vlády sa majú dotovať alternatívne formy energie a nie jadro. Viedeň varovala, že ide o negatívny precedens, ktorý otvorí cestu tomuto typu dotácií.
Rakúska vláda dnes potvrdila, že rozhodnutie Bruselu o dotáciách pre jadro neakceptuje a obráti sa na Súdny dvor EÚ.
Precedens (?)
Almunia vylúčil, že verdikt bude precedensom pre iné projekty výstavby jadrových elektrární v EÚ a každá ďalšia žiadosť sa bude posudzovať individuálne.
Viaceré európske krajiny odmietali poskytnúť garantované ceny pre elektrinu z nových jadrových elektrární aj s odôvodnením, že by to neprešlo u Európskej komisie. Štátne garancie požadoval napríklad ruský Rosatom, keď zvažoval vstup do Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS) a projektu Nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach.
„Sme presvedčení, že model Hinkley Point napriek prezentovanej špecifickosti otvára cestu obdobným projektom v Európe. V minulosti to tak vždy bolo, jeden prielom otvoril dvere ďalším,“ uviedol pre agentúru ČTK hovorca českej energetickej spoločnosti ČEZ, ktorá je akcionárom JESS.
Podľa Ladislava Kříža teraz v Európe nejde postaviť bez podpory vôbec žiaden zdroj. „Doterajšia podpora jedného typu obnoviteľných zdrojov, úplne rozvrátila trhové prostredie a Európa bude tému podpôr riešiť aj naďalej pri všetkých typoch elektrární,“ dodal Kříž.
Šéf skupiny ČEZ Daniel Beneš nedávno priznal, že odobrenie pomoci pre britský blok je celoeurópskym precedensom a schéma by sa mohla využiť aj pri výstavbe nových blokov v Temelíne.
(c) energia.sk
K téme
