Brusel: Regulácia na Slovensku je netransparentná a analyticky nepodložená

Energetický trh na Slovensku

„Vzhľadom na čiastočnú liberalizáciu odvetvia sa počet maloobchodných poskytovateľov elektrickej energie i plynu na trhu v uplynulých rokoch zvýšil. Regionálny trhový podiel bývalých monopolov je však naďalej vysoký, a to najmä v segmente domácností.“

„Cenové stropy cien plynu a elektrickej energie pre koncových užívateľov (domácnosti a malých priemyselných spotrebiteľov) stanovuje v Slovenskej republike Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V roku 2012 bol opätovne zavedený cenový strop pre ceny elektrickej energie a plynu pre malých priemyselných spotrebiteľov, čo je v rozpore s oznámením Komisie „V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou“ [COM(2012) 663] a jeho prílohou špecifickou pre jednotlivé krajiny. Na druhej strane ceny pre stredne veľkých a veľkých priemyselných spotrebiteľov ostávajú neregulované.“

„Maloobchodnému trhu s elektrickou energiou dominujú tri regionálne spoločnosti, ktoré zároveň prevádzkujú distribučné siete prostredníctvom svojich právne oddelených dcérskych spoločností. V roku 2011 bola miera zmeny poskytovateľa stále nízka (1,6 % pri priemyselných používateľoch a 0,8 % pri domácnostiach), čo je znakom nedynamického trhu. Retailové trhy v sektore plynu sú koncentrované, pričom jediná spoločnosť obsluhuje vyše 75 % trhu. V roku 2011 iba 0,21 % spotrebiteľov plynu prešlo k inému prevádzkovateľovi, hoci medzi veľkými priemyselnými používateľmi miera prechodu dosiahla 10,1 %.“

„Vzhľadom na účinné prepojenie trhu má Slovensko rovnaké veľkoobchodné ceny za elektrickú energiu ako Česká republika. Neregulované ceny pre koncových užívateľov pre stredne veľkých priemyselných spotrebiteľov na Slovensku boli však v roku 2011 piate najvyššie v EÚ. V priemere boli v uplynulých štyroch rokoch približne o 21 % vyššie než ceny pre ich českých konkurentov. Zdá sa, že toto nie je ani tak výsledkom regulácie koncových cien, daní alebo výrobných cien, ako výsledkom vysokých sieťových nákladov, ktoré sú jedny z najvyšších v EÚ. Na rozdiel od nákladov na energie, ktoré poklesli, sieťové náklady sa v rokoch 2009 až 2012 zvýšili. Vysoká úroveň poplatkov za prenos a distribúciu, ktoré sú súčasťou sieťových nákladov, môže byť odzrkadlením veľkosti krajiny, jej topografie, objemu prepravenej elektriny alebo nedávneho precenenia aktív, ktoré vykonal slovenský prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ako aj troch prevádzkovateľov distribučných sústav. Zvýšenie sieťových nákladov ovplyvnil aj nárast podpory pre obnoviteľné zdroje energie, kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie a environmentálne škodlivé subvencie pre domáci lignit.“

„Rozdiely v sieťových nákladoch môžu byť zároveň odzrkadlením nedostatočnej transparentnosti mechanizmu stanovovania taríf, ktorý uplatňuje ÚRSO. Okrem toho sa zdá, že regulačný režim nie je podložený žiadnou riadnou ekonomickou analýzou, čo oslabuje zodpovednosť ÚRSO. V dôsledku toho je celý regulačný rámec vnímaný ako málo predvídateľný, čo má nepriaznivé dôsledky pre tarify, dlhodobejšie investície a viacročné zmluvy zákazníkov. Pokiaľ ide o infraštruktúru, stále neexistuje komplexný plán zavedenia inteligentných meračov; neplánovaný tok elektrickej energie s pôvodom v rakúskych a nemeckých sieťach obmedzuje cezhraničnú prenosovú kapacitu a je zdrojom obáv o bezpečnosť slovenskej siete; zároveň by bola potrebná výstavba nových elektrických vedení a prepojení, aby sa riešili tieto problémy.“

„Maloobchodné ceny plynu sú pod priemerom EÚ pre domácnosti, zatiaľ čo v prípade priemyslu sú mierne nad priemerom EÚ. Podobne ako v ostatných východoeurópskych krajinách sú veľkoobchodné ceny plynu vyššie než ceny v severozápadnej Európe, kde prístup k viacerým zdrojom plynu a konkurenčné obchodovanie viedlo k zníženiu cien. Na osi sever – juh stále neexistujú žiadne plynové prepojenia. Hlavná plynárenská spoločnosť na Slovensku dováža plyn z Ruska prevažne na základe dlhodobých zmlúv a udržiava si vysoký podiel na veľkoobchodnom i maloobchodnom trhu. Tento podiel klesá hlavne v neregulovaných segmentoch. V rámci Európskeho energetického programu pre obnovu spolufinancuje EÚ plynové prepojenie medzi Maďarskom a Slovenskom, ktoré je v súčasnosti vo fáze realizácie.“

Dane

„Hoci pri rozhodovaní o environmentálnych daniach sa musia starostlivo zvážiť aspekty týkajúce sa konkurencieschopnosti a distribúcie, implicitná daňová sadzba Slovenska pre energie zostáva jedna z najnižších v EÚ, z čoho vyplýva, že v tomto smere stále existuje priestor na rozšírenie daňového základu. Slovenské orgány by mohli napríklad opätovne zvážiť uplatnenie určitých výnimiek, ktoré umožňuje smernica o zdaňovaní energie. Dane zo znečisťovania sú zanedbateľné a takisto by sa mohli zvýšiť.“

Energetická účinnosť a zmena klímy

„Napriek značnému pokroku je v prospech vyššej energetickej účinnosti hospodárstva potrebné vyvinúť ambicióznejšie úsilie. V súlade so smernicou o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ slovenské orgány oznámili cieľ na rok 2020, ktorým je energetická efektívnosť s konečnými úsporami energie 23 % (3,12 Mtoe), resp. spory primárnej energie 20 % (4,07 Mtoe). Orgány zároveň prijali akčný plán energetickej účinnosti s cieľom riešiť uhlíkovú a energetickú náročnosť hospodárstva. Prijatých bolo niekoľko pozitívnych opatrení, ako napr. realizácia programu SLOVSEFF, spustenie kampane na podporu informovanosti o úsporách energie a spustenie programu kontroly spotreby energií v priemysle. Štrukturálne fondy sa použili na podporu investícií do udržateľných energií v MSP a verejnom sektore. Slovensko však povinnosti v oblasti verejné ho obstarávania vyplývajúce zo smernice o energetických službách ešte nesplnilo. Hospodárske činnosti, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie, ako napr. baníctvo, sú takisto naďalej dotované. Štrukturálne fondy EÚ pre projekty úspor energie smerované cez granty mohli viesť k deformácii hospodárskej súťaže, vytláčaniu súkromných investícií a finančných produktov na komerčnej báze. Na druhej strane využívanie finančných nástrojov vrátane revolvingových fondov a záručných programov nie je dostatočne rozvinuté.“

„Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, Slovensko je na dobrej ceste splniť svoje ciele na rok 2020. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkových zdrojoch energie sa zvýšil zo 6,2 % v roku 2005 na 9,7 % v roku 2011. Podporný rámec vo forme vstupných sadzieb bolv rokoch 2011 a 2012 zmenený. Hoci Slovensko potrebuje zrýchliť svoj rozvoj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, mala by sa preskúmať nákladová účinnosť a transparentnosť mechanizmu podpory tohto druhu energie vrátane systému vstupných sadzieb. Okrem toho je dôležité ďalej zjednodušiť administratívne postupy a tam, kde je to potrebné, posilniť elektrickú infraštruktúru.“

(c) energia.sk

K téme