Brusel preskúma kapacitné mechanizmy naprieč Úniou
Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager Foto: TASR/AP Photo/Thierry Monasse
Po avizovanom postupe voči Gazpromu si Európska komisia berie na mušku ďalšiu časť trhu s energiami, konkrétne dotácie v elektroenergetike vo forme kapacitných mechanizmov.
Ide o vnútroštátne opatrenia, ktorými sa má predísť výpadkom dodávok elektriny. Zavádza ich čoraz viac krajín Únie s cieľom podporiť investície do nových elektrární alebo poskytnúť existujúcich elektrárňam stimuly na podporu ich prevádzky, a to v záujme toho, aby dodávky elektriny vždy uspokojovali dopyt. V jednotlivých krajinách pritom majú rozličné podoby.
V praxi ide najmä o reakciu na zapájanie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré kvôli svojej nestálej výrobe závislej od počasia vyžadujú mať k dispozícii zálohu pre dodávky do sústavy alebo možnosť skladovať energiu. Ďalším faktorom je odstavovanie zdrojov na fosílne palivá na pozadí politík znižovania emisií skleníkových plynov. Z pohľadu voľného trhu v závere hrozí dotovanie zelených zdrojov a tiež záložných elektrární na uhlie či plyn.
Nevyhnutnosť
Komisia uznáva, že tieto opatrenia môžu byť v niektorých prípadoch oprávnené. Napokon, kritériá na posúdenie toho, či sú kapacitné mechanizmy v súlade s európskymi pravidlami štátnej pomoc prvýkrát stanovila vo svojich Usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky, ktoré nadobudli účinnosť vlani v júli.
Členské štáty musia preukázať ich nevyhnutnosť a zaručiť, že nebudú narúšať hospodársku súťaž na spoločnom trhu EÚ. Nemali by neprimerane zvýhodňovať určitých výrobcov alebo druhy technológií, či vytvárať prekážky cezhraničnému obchodu a toku elektrickej energie.
„V niektorých prípadoch môže byť napríklad efektívnejšie investovať do zlepšenia prepojení elektrizačných sústav medzi krajinami EÚ než do budovania nových elektrární,“ poznamenala komisárka Margrethe Vestager.
Dôvody a alternatívy
Zle navrhnuté systémy kapacitných mechanizmov môžu zbytočne zaťažovať účty spotrebiteľov či ohroziť investície do energetickej účinnosti, ktoré by mohli byť lacnejšou alternatívou s dlhodobými pozitívnymi vplyvmi. Pred zavedením by štáty mali analyzovať, či sú investície do výroby nedostatočné a z akého dôvodu. Taktiež by mali pred zásahom do vnútroštátneho trhu najprv zohľadniť cezhraničné riešenia, ktoré zväčša bývajú nákladovo efektívnejšie. Navyše by zavedené systémy kapacitných mechanizmov mali byť natoľko flexibilné, aby sa od nich mohlo upustiť akonáhle sa problém, pre ktorý boli zavedené, odstráni.
EK tiež ako minimálnu požiadavku pre kapacitné mechanizmy stanovuje, aby boli otvorené pre zahraničné subjekty, ktoré môžu účinne prispievať k plneniu požadovaných noriem bezpečnosti dodávok v príslušnom členskom štáte. Taktiež musia podporovať a odmeňovať riešenia na strane dopytu v rovnakom rozsahu ako na strane výroby.
Úvodná vzorka
Brusel si chce najprv v rámci prieskumu vyžiadať informácie od reprezentatívnej vzorky členských štátov, ktoré majú zavedené kapacitné mechanizmy alebo ich zvažujú. Ide o týchto 11 krajín: Belgicko, Chorvátsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko. Vzorku však môže neskôr rozšíriť, ak predbežné výsledky poukážu na relevantný vývoj na iných trhoch.
Vzhľadom na rôznorodosť typov kapacitných mechanizmov využívaných či zamýšľaných v členských štátoch si ich EK pre potreby prieskumu rozdelila do šiestich kategórií.
Komisia chce koncom roka publikovať predbežnú správu určenú na konzultáciu. Definitívne výsledky previerok má zverejniť v polovici budúceho roka.
© energia.sk
K téme
