Brusel odštartoval práce na európskej energetickej únii
Až 55 % energie, ktorú EÚ spotrebúva, sa dováža z tretích krajín. 90% budov, ktoré sa využívajú na bývanie, je energeticky neefektívnych. Infraštruktúra starne a vnútorný trh s energiami – hoci mal byť hotový v minulom roku – má ešte ďaleko od dokončenia. Aj na tieto slabiny európskej energetiky dnes poukázala Európska komisia, ktorá po niekoľkých mesiacoch od prvého avizovania oficiálne začala pracovať na energetickej únii.
Projekt má na starosti slovenský zástupca v európskej exekutíve Maroš Šefčovič. „Práca na energetickej únii musí začať teraz. Využitie nižších cien ropy a plynu je skvelou príležitosťou na prenastavenie energetickej politiky správnym smerom a spustenie investícií,“ uviedol podpredseda EK na svojom Twitter účte.
Nedávno prijatý investičný plán pre strategické projekty má uvoľniť peňažné prostriedky, ktoré odvetvie tak veľmi potrebuje. Aktuálny stav na trhu ropou zase podľa Bruselu poskytuje viac politického i finančného priestoru pokročiť smerom ku konkurencieschopnej, bezpečnej a udržateľnej európskej energetickej politike.
Predstavy Bruselu o podobe energetickej únie sa už nejakú dobu kryštalizujú. Minulý týždeň o nej Šefčovič diskutoval hneď na niekoľkých fórach.
EK sľubuje posun od vízie k realite
Šefčovič ocenil, že medzi jeho kolegami má projekt širokú podporu a úzko na ňom spolupracuje až 14 z nich. Na tlačovom brífingu tiež poukázal na to, že pri súčasnej existencii 28 národných systémov energie je nutné prekonať administratívne a technické prekážky a vyhnúť sa napríklad situáciám, keď národné rozhodnutie negatívne ovplyvní susedný štát.
„Nebude to len prebalenie starých ideí a bude obsahovať konkrétne opatrenia, aby sa zaistilo, že vízia sa stane skutočnosťou,“ poznamenal Miguel Arias Cañete, komisár pre klímu a energetiku.
Na vypracovanie detailov „ambiciózneho návrhu“ si dal tri týždne, zverejniť ho chce 25. februára. Spolu s ním plánujú v balíku oznámiť aj postup EÚ v oblasti znižovania emisií, čo súvisí s klimatickým summitom v Paríži na konci tohto roka, a správu o pokroku členských krajín pri dosahovaní dohodnutého cieľa sfunkčniť do roku 2020 cezhraničné prepojenia elektrizačných sústav aspoň na úrovni 10 % národnej inštalovanej výrobnej kapacity.
Následne budú návrh hodnotiť členské štáty, spolurozhodovať by mal aj Európsky parlament. Najvyšší lídri členských krajín sa budú stratégii energetickej únie venovať už na marcovom zasadnutí Európskej rady.
Legálnosť presmerovania plynu
Šefčovič tiež verí, že Európska komisia a Rusko sa vrátia k rokovaniam o racionálnom tranzite plynu do Európy vrátane projektu South Stream, ktorého zrušenie prezident Vladimir Putin oznámil vlani v decembri. Oznámil tiež vtedy, že namiesto prepravy do Bulharska presmeruje plyn do nového plynovodu, ktorý má smerovať do Turecka, pričom odberatelia z EÚ budú môcť nakupovať plyn na turecko-gréckej hranici.
Eurokomisár podľa agentúry DPA spochybnil ekonomický zmysel tohto presmerovania tranzitu i legálnosť tohto kroku. Problém tkvie najmä v tom, že nemusí byť v súlade s kontraktmi, ktoré medzi sebou podpísali Gazprom a európske plynárenské spoločnosti. „Kontrakty obsahujú jasné klauzuly o mieste dodávky plynu a ja pochybujem, že pre väčšinu z nich je miestom dodávky turecko-grécka hranica,“ povedal Šefčovič novinárom.
Opätovne skritizoval aj fakt, že Gazprom o svojich plánoch informuje prostredníctvom tlačových konferencií, než aby sa obrátil priamo na svojich obchodných partnerov. „Krajiny Európskej únie sú významní zákazníci, platíme veľké peniaze, platíme ich načas, takže si myslím, že podľa toho by sa k nám malo aj pristupovať,“ poznamenal.
Energia.sk, TASR
K téme
