Brusel mieni simulovať prerušenie dodávok plynu
Medzi hlavné body novej Európskej stratégie energetickej bezpečnosti, ktorú predstavili 28.5. v Bruseli, patrí dovŕšenie vnútorného trhu s energiou; diverzifikácia dodávateľských krajín a trás; posilnenie núdzových mechanizmov a mechanizmov solidarity a ochrana kriticky dôležitej infraštruktúry; zvýšenie produkcie energie z vlastných zdrojov; modernizácia energetickej infraštruktúry; zlepšenie koordinácie národných energetických politík; spoločný postup v externej energetickej politike a úspory energie.
Návrhom Európskej komisie sa budú na summite koncom júna zaoberať čelní predstavitelia krajín EÚ.
„Želáme si silné a stabilné partnerstvá s dôležitými dodávateľmi, ale nesmieme sa stať obeťou politického a obchodného vydierania. EÚ a jej členské štáty majú dlhý zoznam úloh, do ktorých sa musia pustiť,“ poznamenal eurokomisár Günther Oettinger.
Prerušenie dodávok nanečisto
Na pozadí potenciálneho prerušenia dodávok plynu z Ruska počas nastávajúcej zimy navrhla Komisia uskutočniť záťažový test. Jeho zámerom je preskúmať, ako by sa energetický systém vyrovnal s ohrozením bezpečnosti dodávok. Vykonať sa má na regionálnej úrovni alebo na úrovni celej EÚ v podobe simulácie prerušenia dodávok plynu. Na základe získaných poznatkov by sa potom vypracovali núdzové plány a vytvorili záložné mechanizmy.
Medzi ne Komisia uvádza navýšenie zásob plynu, o ktorom už rokovala aj Bezpečnostná rada SR, prechod na iný typ paliva (predovšetkým na vykurovanie) a z neho vyplývajúce zníženie dopytu po plyne, vyvinutie núdzovej infraštruktúry, napríklad možností spätného toku a spájania častí bezpečnostných zásob energie.
V reakcii na otázku ako návrh záťažového testu vníma spoločnosť Eustream, jej hovorca poukázal na rokovanie lídrov v júni. „Dovtedy by bolo komentovanie detailov predčasné,“ uviedol Vahram Chuguryam.
Kto by to schytal? Takmer všetci
Zatiaľ čo v prípade ropy platia v EÚ jasné pravidlá o minimálnych zásobách, pri plyne je legislatíva miernejšia. Nariadenie 994/2010 stanovuje povinnosť zabezpečiť dodávky chráneným odberateľom, ale nestanovuje jednotný štandard pre dodávky.
Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSO-G) urobila odhad dosahu možného prerušenia dodávok z Ruska pre Ukrajinu aj pre tranzit ďalej do EÚ na základe analýzy reakcie plynárenskej infraštruktúry v EÚ (plynovody, LNG, zásobníky). Aj za predpokladu maximálnej solidarity medzi členskými štátmi sa potvrdila zraniteľnosť krajín na juhovýchode Európy a na Balkáne.
„Ak dôjde k prerušeniu ruských dodávok v čase špičky dopytu v januári, priamo zasiahnutá bude pravdepodobne takmer celá Únia s výnimkou Pyrenejského polostrova a juhu Francúzska,“ uviedla Komisia vo svojej hĺbkovej analýze.
Rumunsko, Maďarsko, Srbsko, Čierna Hora, Bulharsko, Grécko, Macedónsko a Cyprus by v tejto situácii nemali pokrytých 60 – 80 % spotreby plynu. Slovensko sa podľa týchto odhadov nachádza v skupine krajín od Írska po Estónsko, ktoré by nedokázali pokryť menej než 20 % svojho dopytu.
Sezónny výpadok
Druhý scenár, ktorý sa skúmal, bolo sezónne prerušenie ruských dodávok od júna 2014 do marca 2015. Vychádzajúc z údajov o priemernom dopyte by od jesene do marca vznikli problémy hlavne v Pobaltí, Bulharsku a ďalších krajinách na Balkáne. Od januára by ani Fínsko nemalo pokrytých viac než 80 % spotreby.
Rozsah prerušenia dodávok však bude popri samotných kapacitách existujúcich prepojení a naplnenia zásobníkov závisieť aj na spoľahlivosti infraštruktúry, ktorá by mala dopraviť alternatívne palivá, rozsahu opatrení na strane dopytu a tiež signálov na trhu a prilákaní dodatočných dodávok.
Pokiaľ ide o prilákanie iných dodávateľov, ako príklad možno uviesť chladný marec 2013. Vysoký dopyt v členských štátoch, ktoré mali k dispozícii rôzne zdroje, mali dobré infraštruktúrne prepojenia a fungujúce tržné mechanizmy, sa zaznamenal nárast ceny komodity, čo prilákalo zvýšené dodávky plynu. To sa však neprejavilo v štátoch východnej a juhovýchodnej časti EÚ.
Hoci je teda východný región Európy najviac zraniteľný voči prerušeniu dodávok, obmedzené trhy a/alebo cenová regulácia k vyššiemu záujmu firiem poskytnúť dodatočné objemy neviedli.
Slovensko: OK, ak bude dosť kapacít na Západe
V prípade Slovenska Európska komisia poukázala na zavedenie „masívnych kapacít reverzných tokov, ktoré by dokázali pokryť jeho ročný dopyt – v prípade, že bude dostatok zdrojov a kapacít zo západnej Európy“.
Kapacita reverzného toku z Českej republiky je na úrovni 24,5 mld. metrov kubických ročne, z Rakúska vo výške 8,7 mld. m3 ročne. Od budúceho roka by malo byť v prevádzke aj prepojenie s Maďarskom s ročnou kapacitou na úrovni 1,8 mld. m3.
Kapacita slovenských zásobníkov plynu je podľa údajov Európskej komisie vo výške 2,9 mld. m3 a aktuálne zásoby majú byť približne na úrovni 1,15 mld m3.
Monika Feráková zo spoločnosti Nafta, a.s. pre portál Energia.sk potvrdila, že celková kapacita ich zásobníkov je 2,45 mld. m3 a aktuálne sú naplnené na 65 %. Dodala, že ďalej je na Slovensku prevádzkovaný zásobník spoločnosti Pozagas a pre slovenskú spotrebu slúži aj zásobník spoločnosti SPP Storage na území ČR.
„Takže celkové čísla za celé Slovensko budú určite vyššie,“ uviedla.
© energia.sk
K téme
