Brexit môže ohroziť plány na zatvorenie uhoľných elektrární v Británii
Británia si v rámci znižovania emisií dala za cieľ zatvoriť uhoľné elektrárne. Posledná z nich by mala prestať fungovať v roku 2025.
Spojené kráľovstvo tak bude viac závislé od dovozu plynu a elektriny zo zahraničia. Ale po odchode z EÚ môže stratiť bezproblémový prístup k dodávkam elektriny cez jednotný európsky trh. Londýn mal pritom pôvodne v pláne zvýšiť do roku 2022 o takmer trojnásobok kapacitu káblov, ktorými prúdi elektrina z kontinentu na britské ostrovy.
Minulý rok Británia zatvorila uhoľné elektrárne, ktoré sa podieľali zhruba 9 % na produkcii elektriny. Sieť dodávateľov sa tak scvrkáva a na obzore je brexit. To prinútilo národnú distribučnú spoločnosť, aby investovala približne 150 miliónov libier (173,93 milióna eur) do udržovania už odstavených elektrární v „pohotovostnom režime“, aby mohli byť v prípade potreby znova uvedené do prevádzky.
Okrem toho časť výpadku produkcie starých uhoľných elektrární mal pôvodne nahradiť nový jadrový reaktor spoločnosti Électricité de France v Hinkley Point, ale premiérka Theresa Mayová žiada viac času na revíziu tohto projektu.
Brexit tak môže skomplikovať zásobovanie domácností elektrinou, uviedol Alex Harrison z firmy Hogan Lovells, ktorý sa špecializuje na trhy s energiami. Môže sa tak stať, že Británia aj napriek pôvodným plánom bude nútená udržovať v prevádzke uhoľné elektrárne aj po roku 2025.
Navyše, Británia sa po odchode z EÚ dostane do nevýhodnej pozície, keďže sa nebude môcť vyjadrovať k rozhodnutiam EÚ o trhu s energiami, upozornil Paul Dorfman, odborník na energetiku z londýnskej University College. A to podľa neho prestavuje potenciálnu hrozbu, že brexit bude mať nepriaznivý vplyv na britský trh s energiami.
Copyright © TASR 2016
K téme
