Brandenbursko podporilo ťažbu uhlia. Stráca Energiewende dych?
Rozhodnutie spolkovej vlády, ktorú tvoria predstavitelia Sociálnodemokratickej strany (SPD) a ľavicovej strany Die Linke, poukazuje na zložitosť a protichodnosť energetického prechodu v Nemecku. Federálna politika formálne presadzuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ktoré dnes tvoria zhruba štvrtinu energetického mixu Nemecka. Súčasťou plánu Energiewende je postupné vyraďovanie atómových elektrární z prevádzky. Faktom ale je, že domáci priemysel sa bez konvenčných zdrojov nezaobíde. Okrem toho, cena uhlia na burze je dnes výrazne nižšia než náklady spojené s OZE, píše Reuters.
Návrat uhlia – dočasné riešenie?
Spolková vláda tvrdí, že súčasná podpora uhlia je najmä pragmatickým krokom. Využitie suroviny považuje za prechodné, kým Nemecko definitívne prestane využívať energiu z jadra a v plnej miere prejde na „zelené“ zdroje, píše Deutsche Welle. „V podstate ide o bezpečný, udržateľný a nákladovo dostupný zdroj dodávok energie,“ uviedol krátko po hlasovaní krajinský premiér Dietmar Woidke.
Hnedé uhlie, známe tiež ako lignit, patrí k menej kvalitným typom uhlia. Disponuje vysokým obsahom vlhkosti a môže byť náchylné k samovoľnému vznieteniu. V dôsledku týchto vlastností sú skladovanie a transport lignitu pomerne zložité. Najčastejšie sa preto hnedé uhlie spaľuje v blízkosti miesta ťažby. Spaľovaním hnedého uhlia sa však do ovzdušia uvoľňuje väčšie množstvo oxidu uhličitého, než pri ostatných druhoch tohto paliva.
Energetický gigant Vattenfall prevádzkuje povrchové bane vo východnom Nemecku. RWE zasw ťaží uhlie v západnom priemyselnom páse v Severnom Porýní-Vestfálsku.
Podporovatelia ťažby tvrdia, že lignit je domáca energetická surovina, ktorá je spoľahlivým zdrojom elektrickej energie a znižuje závislosť na Rusku, predovšetkým v industriálnych častiach krajiny. „Zaviazali sme za rozširovať zelenú energiu,“ uviedol Woidke. „Avšak hnedé uhlie je nevyhnuté ako most do éry obnoviteľných zdrojov energie.“
Ďalšia ťažba si vyžiada presídlenie 800 obyvateľov
Vládne rozhodnutie vyvolalo rozporuplné reakcie. Odborový zväz IB BCE, ktorý zastupuje baníkov, postoj spolkovej vlády privítal. Opačný názor zastávajú environmentálne organizácie. Miestom masových protestov sa stala baňa v meste Welzov neďaleko Cottbusu.
„Dnes je čierny deň pre oblasť Lužíc, ako aj pre ochranu klímy,“ uviedla organizácia Greenpeace, ktorá poukázala na to, že pokračovanie ťažby je v rozpore s federálnou politikou podpory OZE. Aktivisti tvrdia, že spálenie zhruba 200 miliónov ton lignitu z tejto bane má až štvornásobne väčšiu uhlíkovú stopu, než vyprodukuje celé Švédsko za jeden rok. „Politicky ide o škandál, v ľudskej rovine je to tragédia,“ konštatuje organizácia.
Kvôli ťažbe uhlia v Brandenbursku sa bude musieť presídliť asi 800 miestnych obyvateľov. Premiér Woidke podotkol, že krajinská vláda dôkladne preskúma možnosti, ako dotknuté rodiny odškodniť, prípadne zváži ďalšie kompenzácie spojené s ďalšou ťažbou lignitu.
Nemecký Ústavný súd vlani v decembri rozhodol, že ťažba hnedého uhlia a využitie domácich surovín je výhradne záležitosťou vlády, ale musia byť rešpektované práva občanov, najmä pokiaľ ide o kompenzácie a presídlenie.
Uhlie je tak v Nemecke stále aktálnou témou. Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko v súčasnosti prešetruje, či sa v regióne Garezweiler II, ktorý prevádzkuje skupina RWE, bude pokračovať v ťažbe hnedého uhlia aj po roku 2030.
© energia.sk
K téme
