Biznisu s OZE chýba pridaná hodnota
Nebudem polemizovať o tom, či regionálne distribučky majú alebo nemajú právo vylúčiť na rok zo systému podpory zdroje, ktorých prevádzkovatelia si nesplnili legislatívne povinnosti. Rovnako nechajme otvorenú otázku výkladu legislatívy v tomto spore. Pozrime sa však na podnikanie s výrobou elektriny z OZE a KVET z iného uhla.
Cieľ zvýšiť podiel elektriny vyrobenej z OZE na koncovej spotrebe vyplynul pre Slovensko z členstva EÚ. Je však potrebné zdôrazniť, že konkrétny spôsob, ako sa k cieľu do roku 2020 dopracovať, si každá členská krajina volila sama. Legislatívny rámec vytvoril vtedajší zákonodarca zákonom 309 z roku 2009 a konkrétne finančné mantinely určil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Slovensko sa v tom čase rozhodlo podporiť obnoviteľné zdroje tým najprimitívnejším spôsobom – vytvoriť pre prevádzkovateľov zdrojov podmienky, v ktorých neznášajú žiadne riziká (prednostné pripojenie do sústavy, prevzatá zodpovednosť za odchýlku, prednostná distribúcia, všetko zdarma) a môcť svoj biznis plán kalkulovať na základe povinného výkupu za štedro nastavené výkupné ceny. Tie navyše súkromným firmám zbierajú koncoví odberatelia, teda domácnosti, malé firmy a priemysel.
Hoci podobne k tomu pristúpila väčšina krajín EÚ, je potrebné otvorene si priznať skutočnosť, že biznis s OZE podľa zákona 309/2009 nepriniesol žiadnu pridanú hodnotu. Teda ak nerátame pridanú hodnotu pre samotných investorov v podobe rýchlej návratnosti investície, resp. priestor pre banky investovať do takto vytvorených „finančných produktov“.
Tézu o absencii pridanej hodnoty podčiarkuje aj súčasná situácia, v ktorej viac ako tisícka zdrojov príde na jeden kalendárny rok o podporu. Verejne sa začína hovoriť o mnohých prípadoch, kedy má prevádzkovateľ zdroja v dôsledku straty podpory skrachovať alebo v lepšom prípade dobrovoľne nasilu odpredať svoju malú elektráreň inej firme alebo fondu.
Ak by pridaná hodnota za danými zdrojmi totiž existovala, našli by svoj zmysel a nástroje, ako prežiť nadchádzajúcich 12 mesiacov. Zmysluplná inštalácia je napríklad taká, kde len časť výroby ide na systém podpory a teda výkupné ceny sú iba jedným zdrojom príjmov. Zmysluplný zdroj by mohol byť i taký, ktorý produkuje primárne pre účely optimalizácie celkovej energetickej situácie v lokalite, kde je pripojený. Napríklad je to situácia, kedy sa lokálne vyrobená elektrina spotrebúva priamo v danom mieste a tomu zodpovedá i nastavenie príslušných zmluvných a finančných vzťahov.
Niet pochýb, že vyradenie zo systému podpory veľmi zásadne zasiahne do bežného cash-flowu každého jedného postihnutého prevádzkovateľa a v konečnom dôsledku zmení pôvodne očakávanú návratnosť investície, ale neprežijú spravidla tí, ktorí stavili všetko iba na zarábanie cez systém podpory.
Naša firma robila v minulom roku plošný prieskum medzi respondentmi, ktorí v minulosti reálne žiadali o pripojenie zdroja. Okrem iného, jedným zo zistení bolo:
Pre dvoch z troch žiadateľov je nevyhnutnou podmienkou realizácie investície existencia nejakého nástroja podpory, pričom 58 % respondentov videlo ako preferovanú možnosť výkup elektriny za dotované ceny…
Na záver ešte poznámka k včerajšiemu vyjadreniu predsedu ÚRSO, že ak si prevádzkovatelia podporovaných zdrojov neplnia svoje povinnosti, je to „hrubá neúcta“ voči spotrebiteľom, ktorí sa na systém podpory skladajú v koncovej cene elektriny cez tarifu za prevádzkovanie systému (TPS).
Súhlasím, ale ako koncový odberateľ elektriny súčasne dodávam, že by som si prial dostávať takú faktúru za elektrinu, z ktorej by som sa jednoznačne a v jednoduchej reči dozvedel, akou sumou som prispel napríklad samostatne na OZE, samostatne na KVET, ideálne ešte v základnom členení podľa technológie. A taktiež by ma potešila napríklad webová aplikácia, kde by som si mohol v jednoduchej a užívateľsky nenáročnej forme vo voľnom čase dohľadať aspoň základné informácie o subjektoch, ktoré tak úspešne podnikajú aj vďaka môjmu príspevku vybranému cez TPS-ku.
Alebo aj o subjektoch, ktoré v roku 2015 neuvidia z mojich peňazí ani cent…
K téme
