Bioplynky na Slovensku neriešia problémy poľnohospodárov
Na snímke jedna z prvých bioplyniek u nás v Hontianskych Moravciach. Foto: TASR/Jozef Poliak
V súčasnosti je na Slovensku podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripojených do siete celkom 111 bioplyniek. Až 80 % z nich je určených na spracovanie kukuričnej siláže. Ako zdôraznil František Zacharda zo združenia Agrobioenergia, takéto zdroje neriešia skutočné problémy poľnohospodárov. Považuje ich skôr za bioplynky podnikateľov, s ktorých masovou výstavbou sa začalo od roku 2009, kedy sa prijal zákon o OZE a KVET (309/2009) a stanovili výkupné ceny za elektrinu.
Takýto vývoj mal podľa Zachardu negatívny vplyv na poľnohospodárstvo. Až 50 % vyprodukovanej kukuričnej siláže, ktorá bola pôvodne určená na výkrm hovädzieho dobytka, sa spracováva v bioplynkách. Záber ornej pôdy v takom rozsahu sa odrazil aj v živočíšnej výrobe. Kým teraz predstavuje kŕmna dávka 6 kg kukuričnej siláže denne, optimum je 16 kg denne.
Rezervy kukuričnej siláže sú na minime
Menšia výdatnosť v krmive sa nevyhnutne odrazila v počtoch zvierat všetkých kategórií. Od roku 2005 poklesol stav hovädzieho dobytka o 66 %, počet ošípaných sa zredukoval o 56 %, v prípade oviec dosiahol pokles 48 %. Ochudobňovanie kŕmnych dávok treba podľa neho ukončiť.
V budúcnosti bude potrebné zamerať sa na budovanie bioplyniek určených na spracovanie biomasy zo živočíšnej výroby. Pri stavoch hospodárskych sa dnes vyrobí asi 10 miliónov ton hnojovice, exkrementov a maštaľného hnoja, ktoré je potrebné ekologicky spracovať Skládkovanie maštaľného hnoja má nežiaduce vplyvy na životné prostredie, spôsobuje emisie čpavku a metánu, únik štiav z močovky do pôdy či znečisťovanie spodných vôd.
Až 50 % kukur. siláže vyprodukovanej v SR sa spotrebuje v bioplynkách. Foto: TASR/Milan Kapusta
K najvhodnejším formám spracovania vedľajších živočíšnych produktov patrí anaeróbna či aeróbna fermentácia v bioplynových staniciach. Dnes máme na Slovensku 819 fariem, ktoré chovajú viac než 100 kusov dobytka. Ak by sa každá väčšia farma s viac než 400 kusmi zvierat rozhodla zaviesť technológiu anaeróbnej fermentácie, inštalovaný výkon takejto bioplynovej stanice by bol 100 kW. Každý rok by tak bola schopná vyrobiť 2400 kWh elektrickej energie.
Zo súčasnej perspektívy nejde o veľký inštalovaný výkon, ten priemerný sa v prípade bioplyniek na Slovensku blíži k 1 MW. Hoci časť elektriny sa dokáže spotrebovať na farme, celý objem vyrobenej elektriny nedokáže poľnohospodársky podnik využiť. Je preto nevyhnutné pripojenie do distribučky. Tomu však od decembra 2013 bráni tzv. stop-stav pre pripájanie nových zdrojov do všetkých 3 regionálnych distribučných sústav, ktoré majú inštalovaný výkon vyšší ako 10 kW.
Podľa Zachardu pri perspektívnej výstavbe bioplyniek nemusí ísť výlučne o biomasu živočíšneho pôvodu, ale tiež rastlinného. Novelizovaný zákon o odpadoch (79/2015) navyše ukladá každej obci a mestu povinnosť spracovať biologicky rozložiteľný odpad.
Energetická výťažnosť bioplynu napríklad z maštaľného hnoja je 30 kubíkov z jednej tony, kým u kukuričnej siláže predstavuje až 200 kubíkov z tony. „Kto chce na tom zarobiť, obracia sa na výdatnejšie vstupné zdroje,“ podotkol. „Malé decentralizované zariadenia nie sú zamerané na to, aby farmár zbohatol, ale aby sa ekologicky zbavil živočíšneho odpadu,“ uzavrel Zacharda vo svojom príspevku na odbornej konferencii Bioenergia v Bratislave, ktorú zorganizovala Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora (SNOPK).
© energia.sk
K téme
