Biomasa znamená lacnejšie teplo

Teplo z biomasy je CO2 neutrálne, tvrdí Ján Brunner.Foto:energia.sk/M.Jesenič

Prečo je pre teplárenskú spoločnosť ako STEFE zaujímavé vyrábať teplo z biomasy?

V prvom rade máme záujem diverzifikovať našu palivovú základňu. Teda prejsť od stopercentnej závislosti na zemnom plyne k určitej časti dodávaného tepla na báze biomasy.

Vnímame aj spoločenský rozmer. Skupina STEFE chce prispieť k znižovaniu emisií oxidu uhličitého (CO2) tým, že nevyužíva výhradne  fosílne palivo. Obnoviteľné zdroje sa považujú za CO2 neutrálne.

V neposlednom rade, snažíme sa podporiť aj miestnych producentov drevnej štiepky. V tomto prípade najmä v lokalite Rimavskej Soboty a Rožňavy.

V ktorých mestách aktuálne prevádzkujete vlastné biomasové kotolne?

V rámci skupiny STEFE ide o tepelné hospodárstva v Rimavskej Sobote, Rožňave a od januára 2014 aj v Kremnici. Tam sme prebrali dva zdroje na biomasu, jeden s tepelným výkonom 3 MW a druhý 300 kW.

Okrem toho nakupujeme teplo z biomasy od externých dodávateľov, ktorí prevádzkujú  kotolne v areáloch STEFE v Banskej Bystrici, Veľkom Krtíši a v Revúcej. Teplo získané takýmto spôsobom potom dodávame cez naše distribučné siete našim zákazníkom.

V čom je výhodný model externej spolupráce?

Z nášho pohľadu ide o zníženie rizika. Väčšina takýchto dohôd vznikla ešte v začiatkoch nášho pôsobenia. V tom čase sme testovali, akým smerom sa bude hýbať trh s biomasou na Slovensku. Rozhodnutie o výstavbe dvoch vlastných zdrojov v Rimavskej Sobote a Rožňave prišlo až neskôr.

V primárnej palivovej základni STEFE dominuje zemný plyn. Môžete priblížiť, aký podiel vo vašich prevádzkach má teplo vyrobené z biomasy?

Špecifikovať presné percento nie je jednoduché. Spotreba tepla u koncových zákazníkov sa každý rokom mení. Ak by sme sa bavili v priemerných číslach, z biomasy vyrábame zhruba 30 % všetkého dodaného tepla.

V istých prípadoch je otázne vyhodnotenie podobných štatistík. Napríklad v Martine alebo vo Zvolene nakupujeme teplo od štátnych teplárenských firiem. Tieto prevádzky vyrábajú časť tepla spaľovaním drevnej štiepky. V prípade, že by sme pripočítali aj dodávky z martinskej a zvolenskej teplárne, priemerný podiel tepla vyrobeného zo zelenej energie by stúpol na 60 až 70 %.

Od koho nakupujete biomasu?

V dominantnej miere ide o dodávateľské firmy zo Slovenska. Máme menších lokálnych dodávateľov, aj niekoľko väčších. Aj to je spôsob, ako diverzifikovať riziko.

Pokiaľ ide o nákupnú cenu štiepky, drží sa na stabilnej úrovni alebo podlieha turbulentnejším výkyvom?

Pre nás je dôležité, že sa drží pod cenou zemného plynu. Pre biomasu neexistuje u nás relevantná obchodná burza. Cena štiepky preto závisí len od dohody medzi dodávateľom a odberateľom. Nemám prehľad o tom, ako sa vyvíjajú ceny biomasy na celom Slovensku. Pokiaľ ide o nákupné ceny pre naše prevádzky, držia sa dlhodobo pod cenami plynu.

S výrobou tepla z biomasy sú ale spojené vyššie investičné a prevádzkové náklady. Treba vnímať aj túto rovinu. Zemný plyn získate jednoducho plynovodom, spálite v kotloch a dokážete ľahko regulovať. S biomasou musíte dennodenne manipulovať. Treba ju doviezť, odvážiť a nasypať do denného zásobníka. V neposlednom rade, teba sa postarať o popol.

Pohľad na biomasovú kotolňu na sídlisku Juh v Rožňave. Foto: energia.sk

Do akej miery závisí cena štiepky od toho, kedy ju kupujete?

Cena je výrazne nižšia v čase mimo vykurovacej sezóny, teda od apríla do septembra. Najväčší dopyt je počas hlavnej sezóny a úmerne tomu stúpa aj cena štiepky na trhu. 

V roku 2011 vznikla nepríjemná situácia. V januári napadlo veľa snehu a producenti biomasy sa nevedeli dostať do lesa. Zhruba do polovice februára tak bol na trhu nedostatok štiepky a jej cena tak výrazne narástla. Keď sa oteplilo, cena išla dole a situácia sa znormalizovala.

Keďže neexistuje burza, spomínaná situácia reflektuje stav, ktorý vznikol špecificky u našich dodávateľov. So spaľovaním štiepky sme vtedy iba začínali a nevytvorili sme si potrebné  zásoby. V súčasnosti sú už naše skladovacie priestory dostatočné.

S nákupom biomasy začíname už v lete, aby sme využili nižšie ceny. Zvyšok dokupujeme neskôr. Priemerná cena nám preto vychádza celkom zaujímavá. 

Prevádzkujete kotolne na biomasu celoročne alebo v sezónnom režime?

Kotolňa v Rimavskej Sobote funguje sezónne. V závislosti od počasia ju prevádzkujeme zhruba od októbra do marca. V Rožňave a Kremnici sa vyrába teplo z biomasy celoročne, pričom ako špičkový zdroj slúžia v týchto tepelných hospodárstvach kotle na zemný plyn.

Neuvažujete ako skupina STEFE nad tým, že bude kontrolovať celý reťazec výroby tepla z biomasy, počnúc samotným pestovaním drevnej štiepky? 

Nedá sa povedať, že by sme nad tým neuvažovali. V blízkej budúcnosti chceme pokračovať v nakupovaní štiepky od externých dodávateľov. Takýto model sa nám doteraz osvedčil. V súčasnosti nemáme problém s obstaraním biomasy za  primeranú cenou.

Na druhej strane, nikdy nevieme, čo prinesie budúcnosť. Ak cena štiepky narastie alebo jej bude na trhu nedostatok, budeme zvažovať vstup aj do segmentu produkcie biomasy. Pustiť sa do takého biznisu závisí jednak od ekonomických podmienok, ako aj záujmu akcionára.

Je však v našom záujme, a to chcem  zdôrazniť, aby sa využívala iba palivová časť dreva. Sme zásadne proti tomu, aby sa zbytočne spaľovalo kvalitné drevo určené na výrobu celulózy.

V súvislosti s kvalitou drevnej štiepky, aké kritériá pri jej výbere zohľadňujete?

Z nášho pohľadu je dôležité, aký má štiepka energetický obsah. Príjem biomasy spočíva v kontrole dvoch hlavných parametrov, overenie hmotnosti a vlhkosti, teda množstva energie obsiahnutej v dodanej biomase. V zásade platí, čím vlhkejšia štiepka, tým menší energetický obsah.

Meranie robíme na vzorke s hmotnosťou 200 gramov, ktorú najprv vysušíme. Po odparení vody ju opäť odvážime a na základe vzorca, ktorý definujú slovenské technické normy, vypočítame relatívnu vlhkosť, a teda aj obsah energie obsiahnutej v palive.

Čo sa deje potom?

Drevnú štiepku uložíme na skládku. Následne ju nakladačom prevezieme do denného zásobníka. Ten na základe potreby dávkuje štiepku do kotla, kde dochádza k jej spaľovaniu. Technologický proces spaľovania sa riadi v závislosti od teplôt v spaľovacej komore.

Slávnostné prestrihávanie pásky počas otvorenia kotolne v Rožňave: Josef Landschützer – generálny riaditeľ STEFE SK (druhý zľava), Christian Purrer – predseda dozornej rady STEFE SK (uprostred), Miroslav Obšivaný – člen predstavenstva STEFE SK (druhý zprava) Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Do akej miery ovplyvňuje kvalitu štiepky ročné obdobie?

Z rozprávania lesníkov viem, že drevná biomasa má nižšiu vlhkosť v zimných mesiacoch, pretože miazga sa stiahne do koreňového systému a strom je suchší. Samozrejme, že keď zotnete strom a pol roka leží na lúke, dochádza k prirodzenému odparovaniu vody z dreva.

Biomasa sa považuje za uhlíkovo neutrálnu, hoci spaľovaním sa uvoľňujú emisie. Prečo?

Čokoľvek horí, vznikajú emisie a spaľovanie drevnej štiepky nie je výnimkou. Dôležité je, že vzniknuté CO2 spotrebujú stromy na svoj rast. Spaľovanie biomasy sa práve z tohto dôvodu považuje za uhlíkovo neutrálne.

Množstvo tuhých znečisťujúcich častíc z kotla na biomasu je určite vyššie ako pri spaľovaní zemného plynu. No vďaka mechanickým a elektrostatickým odlučovačom sa emisie znížia na najnižšiu možnú úroveň. Pre zdroje s výkonom nad 300 kW zákon stanovuje prísne emisné limity. Veľa závisí aj od toho, koľko prostriedkov sa investovalo do technologických zariadení.

V našich prevádzkach v Rimavskej Sobote a Rožňave sme inštalovali elektrostatické odlučovače. Tuhé emisie vychádzajúce z komína tak vieme znížiť o 99,9 %.

Nedávno ste otvorili nový tepelný zdroj na biomasu v Rožňave. Ako sa zrodila myšlienka postaviť kotolňu na tamojšom sídlisku?

Zámer postaviť biomasovú kotolňu je staršieho dátumu. Prvotná myšlienka sa objavila asi  pred piatimi rokmi. Ešte predtým STEFE Rožňava zrekonštruovala rozvody na sídlisku Juh. Aby sa oplatilo investovať do zdroja na biomasu, zrušili sa menšie sídliskové kotolne. Celý tepelný výkon sa tým stiahol do jednej kotolne.

V prvej fáze došlo k modernizácii plynovej časti kotolne. Súčasťou tepelného hospodárstva na rožňavskom sídlisku sú 3 plynové kotle, každý s tepelným výkonom 2.8 MW. Slúžia najmä na pokrývanie špičkových odberov.

Ďalším krokom bolo vybudovanie kotolne na biomasu. V roku 2012 došlo k finalizácii projektu, pričom o niekoľko mesiacov neskôr sa začalo s prvými stavebnými prácami.

Skúšobnú prevádzku kotolne sme spustili v októbri minulého roka, pričom kolaudáciu sme úspešne ukončili v marci 2014. Kotolňu tvoria dva moderné kotle projektované na využívanie počas celého roka, každý s tepelným výkonom 750 kW.

V čom je podľa vás najväčšia prednosť technológie, ktorá sa využíva v Rožňave?

Najväčší rozdiel oproti podobným zariadeniam v minulosti je lepšia regulácia a presnejšie meranie. Vďaka tomu vieme maximálne využiť energiu obsiahnutú v palive. Teplo z biomasy produkujeme najefektívnejšou a najekonomickejšou cestou. Priemerná účinnosť výroby je zhruba 85 %.

Znamená lepšia regulácia aj to, že teplo z biomasy cielene uprednostňujete?

Presne tak. Biomasa je v Rožňave uprednostnená ako prvý zdroj, ktorý sa využíva na výrobu tepla. Z tohto dôvodu sa do zadnej časti kotolne inštaloval zásobný tank s objemom 60 m3. V nádrži sa akumuluje vyrobené teplo z nočných hodín, ktoré potom vieme využiť počas rannej špičky a nemusíme tak spúšťať kotle na zemný plyn.

Na záver, aké boli investičné náklady na výstavbu kotolne na biomasu v Rožňave?

Investícia presiahla 1,3 milióna eur. Do tejto sumy sú okrem kotlov zarátané aj náklady spojené s vybudovaním spevnenej plochy, na ktorú prichádzajú kamióny s drevnou štiepkou, a ktorá slúži tiež na jej skladovanie. Projekt sa financoval výhradne zo súkromných zdrojov.

S Jánom Brunnerom (STEFE) sa zhováral Michal Jesenič (energia.sk). Ján Brunner je technickým riaditeľom STEFE. Prepis rozhovoru autorizoval. Nadpis, perex a foto: energia.sk

© energia.sk

K téme