Balkán a Pobaltie sú pri výpadkoch ruského plynu najzraniteľnejšie
Koncom mája Európska komisia vydala stratégiu energetickej bezpečnosti, v ktorej naznačila možné dopady prerušenia ruských dodávok plynu počas počas 1 zimného mesiaca a tiež v rámci dlhších sezónnych výpadkov až do marca 2015. „Ak dôjde k prerušeniu ruských dodávok v čase špičky dopytu v januári, priamo zasiahnutá bude pravdepodobne takmer celá Únia s výnimkou Pyrenejského polostrova a juhu Francúzska,“ konštatovala vtedy Komisia.
Brusel v prípade Slovenska vyzdvihol zavedenie rozsiahlych kapacít reverzných tokov, ktoré by dokázali pokryť jeho ročný dopyt – v prípade, že bude dostatok zdrojov a kapacít zo západnej Európy.
Aj slovenský premiér posledné dni upokojuje verejnosť slovami, že prostredníctvom reverzu z ČR a Rakúska je možné na Slovensko prepraviť trojnásobok objemu, ktorý potrebujeme pre domácu spotrebu. S Bruselom vláda komunikuje o 4 možných scenároch prerušenia dodávok plynu.
Ako jedno z okamžitých opatrení Komisia v máji navrhla uskutočniť záťažové testy so zámerom preskúmať, ako by sa energetický systém vyrovnal s ohrozením bezpečnosti dodávok formou simulácie ich prerušenia.
Záťažové testy a zmiernenie dopadov krízy
Predbežné závery týchto testov a možnosti zmiernenia dopadov rusko-ukrajinskej krízy počas zimy predstavil nedávno Christophe Poillion, vedúci Koordinačnej skupiny pre plyn, ktorý v minulosti pôsobil aj v rámci SPP.
Poukázal na to, že vďaka súčasnému vysokému objemu plynu v zásobníkoch v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku sa značne obmedzil potenciálny dopad plynovej krízy a zasiahnutých by bolo menej európskych krajín. V prípade výpadku tranzitu cez Ukrajinu by šlo konkrétne o Bosnu, Bulharsko, Grécko, Macedónsko, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko. Ak by sa úplne zastavili dodávky z Ruska aj cez ostatné trasy, problémy by navyše mali aj Fínsko, Poľsko a tri pobaltské štáty Estónsko, Litva, Lotyšsko.
Poillion uviedol, že plné využitie existujúceho LNG terminálu v Grécku a spustenie nového LNG terminálu v Litve s názvom Nezávislosť, ktoré je naplánované na začiatok decembra, výpadky zmierni. Keďže komerčná prevádzka LNG terminálu v poľskom Świnoujście by mala začať až v polovici budúceho roka, v rámci zimných opatrení sa s ním nepočíta.
Maďarsku by malo pomôcť plynovodné prepojenie so Slovenskom, ktoré je na našej strane technicky pripravené. Komerčná prevádzka by mala začať v januári 2015, interkonektor umožní dodatočné dodávky plynu do Maďarska v objeme asi 500 tisíc m3 plynu denne.
Ak sa bude v prípade ruskej plynovej krízy exportovať plyn na Ukrajinu a do Moldavska, ovplyvní to aj ďalšie členské štáty EÚ – Rakúsko, ČR, Nemecko, Dánsko, Chorvátsko, Švédsko a Slovensko.
V prípade 6-mesačného prerušenia tranzitu plynu len cez Ukrajinu, nebudú potrebné ani dodatočné objemy skvapalneného zemného plynu. Ak by však došlo k prerušeniu tranzitu ruského plynu na pol roka cez všetky potrubné trasy, v tomto období by bolo treba zabezpečiť približne 8 miliárd m3 plynu z LNG.
Spolupráca medzi členskými štátmi síce nezníži celkový objem narušených dodávok, ale uľahčí manažment krízy v každej krajine vďaka nižšiemu percentu narušenia, ktoré sa môžu odberateľmi plynu flexibilne a ľahšie zdieľať. Ako však upozornil Christophe Poullion, reálne situácie môžu byť horšie než tie simulované, najmä v prípade veľmi chladných dní s vysokým dopytom po plyne. Pri simuláciách sa totiž vychádza z priemernej mesačnej spotreby.
Krátkodobé opatrenia
Medzi krátkodobé opatrenia, ktoré bude nutné prijať, zahrnul potrebu implementovať na Balkáne a v Pobaltí opatrenia na zníženie spotreby plynu u spotrebiteľov alebo využitie alternatívnych palív, so špecifickým zameraním na plynové elektrárne, ktoré by sa mohli zavrieť a kompenzovať dovozom elektriny. Taktiež sa majú podporovať opatrenia, ktoré stimulujú k využitiu skladovania plynu a tým aj k fyzickej zálohe zdroja dodávok. Pri interkonektoroch s reverznými tokmi treba odstrániť administratívne prekážky, ktoré sa zaznamenali najmä pri prepojení medzi Maďarskom a Chorvátskom a medzi Rumunskom a Maďarskom.
Pokiaľ ide o LNG, krajiny a shipperi na Balkáne a v Pobaltí by mali čo najskôr zaistiť maximálne dodávky na zimu, napríklad jeho nákupom alebo udržiavaním LNG v skladovacích nádržiach. V horizonte jedného roka sa počíta aj s presunom existujúcich plávajúcich skladovacích a regasifikačných jednotiek do oblasti Balkánu.
Podľa Pouilliona neboli v krátkodobom horizonte identifikované žiadne špeciálne opatrenia pre zvýšenie domácej produkcie plynu.
Rokovanie ministrov
Európske inštitúcie stále finalizujú správu o opatreniach v oblasti energetickej bezpečnosti, vrátane výsledkov plynárenských záťažových testov. Dokument bude predmetom rokovaní ministrov pre energetiku už v pondelok. Koncom októbra sa budú témou zaoberať aj hlavy štátov na summite.
Najvyššou prioritou EÚ v krátkodobom horizonte je zaistiť, že najlepšia možná príprava a plánovanie zlepší odolnosť voči náhlym prerušeniam dodávok energie počas zimy a že najzraniteľnejšie členské štáty sa v prípade nutnosti kolektívne podporia, uvádza sa v pracovnej verzii dokumentu.
Medzi krátkodobými opatreniami sa spomína, že členské štáty musia byť v súlade s nariadením 994/2010 schopné do 3. decembra 2014 pokryť špičkový dopyt aj v prípade prerušenia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry a musia existovať funkčné reverzné toky na všetkých cezhraničných prepojeniach. Taktiež má pokračovať práca Koordinačnej skupiny pre plyn, avšak vzhľadom na potrebu prijímania rýchlych rozhodnutí v čase núdze odkazuje aj na podporu tvorby regionálnych núdzových plánov, obdobne ako spravili krajiny Vyšehradskej štvorky a momentálne pripravuje aj trojica pobaltských štátov.
Strednodobé a dlhodobé opatrenia majú prispieť k napĺňaniu 4 cieľov: pokrok k dekarbonizácii energetiky a diverzifikácii zdrojov dodávok; urýchlenie výstavby plynárenských infraštruktúry; zaistenie plnej integrácie a dobre fungujúcich trhov, konkurenčných a dostupných cien pre spotrebiteľov EÚ; posilnenie externej dimenzie energetickej politiky EÚ a prepojenia medzi energetickou bezpečnosťou a zahraničnou politikou.
© energia.sk
K téme
