Audit: Na vyraďovanie Bohuníc V1 nám chýba najmenej 92 miliónov eur

Vyraďovanie ôsmich sovietskych jadrových reaktorov z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku bolo podmienkou pre pristúpenie týchto krajín do EÚ. Európski audítori ale tvrdia, že zriadené programy EÚ na financovanie týchto aktivít nevytvorili správne podnety na včasné a nákladovo efektívne vyraďovanie z prevádzky.

„Hoci došlo k určitému pokroku, kľúčové projekty infraštruktúry zaznamenali oneskorenia a krajiny stále čelia závažným výzvam týkajúcim sa prác v kontrolovaných pásmach,“ upozornil Európsky dvor audítorov (ECA) vo svojej dnešnej osobitnej správe. „Aj keď orgány členských štátov tvrdia, že elektrárne boli nezvratne uzavreté, nie všetky očakávané výstupy, ktoré Komisia používa na posúdenie pokroku smerom k nezvratnému uzatvoreniu, boli plne dosiahnuté.“

Najväčšie oneskorenia zaznamenali v Litve, kde bol konečný dátum vyradenia z prevádzky od roku 2011 odložený o ďalších deväť rokov na rok 2038. Bulhari naopak termín skrátili z roku 2035 na rok 2030. Na Slovensku by sa mal proces vyraďovania ukončiť v roku 2025.

Všetky tri členské štáty podľa ECA čelia výzvam, ako je spoliehanie sa na externých odborníkov a nachádzanie technických riešení prvých svojho druhu.

Audítori poukázali napríklad na to, že hoci Bohunice V1 získali licenciu na vyraďovanie z prevádzky 23. decembra 2014, ktorá dala zelenú na začatie procesu demontáže budovy reaktora, veľké demontážne práce sa zatiaľ nezačali. Zdá sa však, že z pohľadu pokroku prác sme na tom v porovnaní s Bulharskom a Litvou najďalej.

Slovensku chýba 92 miliónov eur

Podpora EÚ by do roku 2020 mala dosiahnuť 3,8 mld. eur. Najväčší podiel z tohto koláča (48 %) má dostať Litva, najmenší (22 %) Slovensko. Celkový príspevok zo špeciálneho medzinárodného fondu BIDSF na odstavenie dvoch blokov elektrárne Bohunice V1 má byť takmer 850 mil. eur, vrátane projektov na zmiernenie negatívnych vedľajších účinkov straty výrobnej kapacity.

Zdroj: ECA na základe údajov Európskej komisie

ECA už pred  piatimi rokmi kritizovala nakladanie s financiami EÚ poskytovanými na vyraďovanie elektrárne Bohunice V1, Ignalina a Kozloduj.

Na základe aktualizovaných odhadovaných  náklady na vyraďovanie trojice elektrární z prevádzky budú spolu minimálne vo výške 5,7 mld. eur, čo je nárast o 40 % oproti sume 4,1 mld. eur, ktorú štáty uvádzali v roku 2011.

Aktuálny odhad nákladov na vyraďovanie elektrárne Bohunice V1 narástol o 30 %, avšak v priebehu času dramaticky kolísal. Pred piatimi rokmi bol v prípade Slovenska rozdiel vo financovaní vo výške 426 mil. eur, koncom júna 2015 vo výške 193 mil. eur a v návrhu ročného pracovného programu na rok 2016 sa uvádzal na úrovni 92 mil. eur.

Vnútroštátne zdroje z Národného jadrového fondu, do ktorého prispievajú všetci odberatelia elektriny aj prevádzkovatelia jadrových zariadení, by na Slovensku pokryli asi 38 % nákladov na vyraďovanie V1.

Konečné úložisko?

Ak sa započítajú náklady na konečné uloženie vysokoaktívneho odpadu, celková suma na vyraďovanie vo všetkých troch krajinách by sa mohla zdvojnásobiť až na sumu 11,4 mld. eur.

Na základe odhadov slovenských orgánov uvádza ECA v prípade Slovenska náklady na konečné uloženie vysokoaktívneho odpadu a vyhoreného paliva vo výške 4,4 mld. eur – s použitím konzervatívnejšieho scenára, podľa ktorého majú zostávajúce atómky životnosť 60 rokov, bez zohľadnenia dvoch mochoveckých blokov v štádiu výstavby či potenciálneho nového zdroja v Bohuniciach. K nákladom na vyraďované bloky V1 tak treba pripočítať sumu 1,466 mil. eur, čím deficit financií na vyraďovanie V1 dosiahne úroveň 58 %.

Zdroj: ECA

Vo vnútroštátnej politike nakladania s jadrových palivom, ktorá bola schválená vlani, sa pritom náklady na realizáciu hlbinného úložiska pre stredno- a vysoko rádioaktívne odpady a vyhoreté palivo sa zatiaľ vypočítali na takmer 10,1 miliardy eur celkové. Termín sprevádzkovania hlbinného úložiska, pre ktoré sa stále hľadá vhodná lokalita, sa odhadol približne na rok 2065.

Na celom svete je v súčasnosti vo výstavbe len jediné hlbinné geologické úložisko, a to ONKALO v lokalite Olkiluoto vo Fínsku s plánovaným začiatkom ukladania rádioaktívneho odpadu po roku 2020. Spomedzi ďalších krajín EÚ v jeho príprave najviac pokročili Švédsko (začiatok prevádzky do roku 2028), Francúzsko (zač. prevádzky po r. 2035) a Nemecko (zač. prevádzky v r. 2045/2050).

JAVYS nesúhlasí

Podľa spoločnosti Javys, ktorá má vyraďovanie na starosti, obsahuje správa audítorov mnoho nepresností a nepravdivých tvrdení, ktoré sú paušalizujúce, často si protirečia a poškodzujú dobré meno Slovenska. Javys uviedol, že odporúčania ECA aj stanovené cieľové dátumy sme už splnili alebo sú v riešení a k stanoveným dátumom ich zavedenia budú splnené. Vyraďovanie kontaminovaných častí bolo plánované 

Tiež odmieta, že medzi rokmi 2011 – 2015 narástli náklady z 1 146 mil. eur na 1 239 mil. eur. Malo ísť len o „papierový“ nárast, nakoľko sa pôvodná cena uvádzala v cenách v roku 2010, zatiaľ čo odhad nákladov je tá istá suma uvádzaná v bežných cenách, vypočítaná do roku 2025, čo je v súlade s postupmi podľa európskeho nariadenia.

„Čo sa týka vyraďovania kontaminovanej, v terminológii audítorov „reaktorovej časti“, najvýznamnejšie práce sú od prvopočiatku plánované až na nadchádzajúce obdobie (rok 2017 a ďalej) a tie, ktoré boli naplánované v tejto oblasti na doterajšie (auditované) obdobie sú priebežne realizované, čo znamená, že Slovensko nie je v meškaní,“ uviedla spoločnosť.

Javys tiež tvrdí, že nijako nezaostávame za ostatnými krajinami v budovaní hlbinného úložiska, kam má putovať vyhoreté jadrové palivo, vysokoaktívne rádioaktívne odpady a rádioaktívne odpady s dlho žijúcimi rádionuklidmi. V predchádzajúcej verzii stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky sa pritom uvádzal termín sprevádzkovania úložiska v roku 2037. Tento termín je tiež stále možné nájsť na webstránke Javysu.

© energia.sk

K téme