Argument v prospech vlastníckeho oddelenia som nikdy nepočul

Ste novým predsedom predstavenstva SPP. Ako hodnotíte aktuálny stav podniku?

Keď sa pozriem na nadchádzajúce obdobie môjho pôsobenia na poste predsedu predstavenstva, vidím pred našou spoločnosťou niekoľko veľkých výziev. Prvou je určite implementácia tzv. tretieho liberalizačného balíčka EÚ, druhou dlhodobo pretrvávajúci problém nesprávne nastavených cien zemného plynu pre segment domácností. Treťou prioritou, ktorá je nadčasová, je potvrdenie pozície lídra na energetickom trhu a posun k multikomoditnému dodávateľovi energií. Medzi ďalšie témy patria  naše ďalšie obchodné aktivity v oblasti elektriny, posilnenie medzinárodného postavenia prostredníctvom ďalšieho rozvoja našej českej dcérskej spoločnosti ako aj príprava na vstup na maďarský trh. V neposlednom rade musím uviesť tiež pokračovanie rokovaní s naším hlavným dodávateľom plynu s cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov v Slovenskej republike čo najvýhodnejšie podmienky.

Keď som robila rozhovor s vaším predchodcom Dr. Achimom Saulom minulý rok, nebol ochotný diskutovať o údajných zmenách akcionárskej štruktúry SPP, konkrétne o zmene zloženia akcionárov v spoločnosti Slovak Gas Holding. Ako sa situácia vyvinula za posledný rok a aké dôsledky táto zmena bude mať na trh so zemným plynom na Slovensku?

K tejto téme sa nebudem vyjadrovať. Platí tá istá odpoveď ako v minulom roku. Ide výlučne o otázky pre akcionárov, my sme manažment SPP.

Skúsim sa opýtať inak. Jedným z potenciálnych výsledkov procesu hodnotenia a rokovaní je možnosť, že vláda odkúpi majoritný podiel v SPP. Chcete sa k tomuto vyjadriť?

Nie.

Pozrime sa na niektoré výzvy, ktoré ste spomenuli. Ako vnímate schválené znenie energetických zákonov z dielne súčasnej vlády? Môžete pomenovať niektoré riziká a výhody, ktoré táto legislatíva prináša?

Toto je veľmi zložitá otázka. Začnime tretím energetickým balíčkom a možnosťami unbundlingu, teda rozdelenia aktivít vertikálne integrovaných podnikov tak, ako to určuje európska legislatíva.

Ako vieme, každá krajina si môže vybrať jednu z troch možností, z ktorých najvýznamnejšie sú oddelenia vlastníctva (tzv. OU – ownership unbundling) a zriadenie nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete (tzv. ITO – independent transport system operator). Slovensko už od začiatku rokovaní na celoeurópskej úrovni uvažovalo s modelom ITO a preto je zmena smerom k OU veľmi závažná. Napriek tomu, že Slovensko je veľmi malý štát, v spoločnosti SPP má na trhu so zemným plynom skutočne silného hráča, ktorý sa môže s ostatnými veľkými európskymi podnikmi rozprávať ako rovný s rovným. Model OU jednoznačne oslabí súčasnú pozíciu SPP ako kľúčového energetického hráča v strednej a východnej Európe, pričom ITO by naše súčasné postavenie garantoval. ITO je plnohodnotná možnosť, ktorú ponúka EÚ. Model ITO dáva prevádzkovateľovi prepravnej siete požadovanú nezávislosť a zároveň napĺňa predpísané ciele tretieho balíčka.

Pre Slovensko ako malú krajinu je veľmi dôležité zachovať silného hráča, ktorý môže prispieť k spoľahlivosti a bezpečnosti dodávok. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že Eustream (dcérska firma SPP, ktorá je prevádzkovateľom prepravnej siete – pozn. red.) sa významne podpisuje na stabilite SPP a domnievam sa, že pre SPP – pokiaľ dôjde k odčleneniu – bude v budúcnosti veľmi náročné napĺňať niektoré povinnosti vyplývajúce z postavenia kľúčového a záložného poskytovateľa dodávok zemného plynu v SR.

Napokon, pokiaľ je nám známe, Slovensko vždy presadzovalo v rámci EÚ aj doma model ITO ako najvhodnejší model naplnenia tretieho energetického balíčka. Náhla zmena smerom k vlastníckemu odčleneniu je prekvapujúca a z nášho pohľadu aj ťažko pochopiteľná.

Aby som to zhrnul – model vlastníckeho odčlenenia (OU) určite nie je správny spôsob na zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok plynu pre Slovensko.

Môžeme povedať, že s vlastníckym oddelením sú v súčasnosti spojené vaše najväčšie obavy?

Keď sa pozerám na to, ako má byť tretí balík implementovaný, naše obavy sú skutočne veľké. So samotným tretím balíčkom nemám žiadny problém. Problém mám s tým, ako má byť implementovaný v časti týkajúcej sa modelu unbundlingu.

Predpokladám, že robíte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste vládu presvedčili, že tento krok nie je dobrý. Aké sú reakcie druhej strany? Vláda je sociálno-demokratická, minister hospodárstva má blízko k energetike. Ako táto skutočnosť vplýva na ochotu vlády počúvať vaše argumenty?

Náš postoj sme pripravení prezentovať vždy, keď to je to možné. Pripomienkové konanie však neprebiehalo tak, ako by sme si predstavovali.

Môžete uviesť niektoré problémy spojené s pripomienkovaním?

Je mi jasné, že Slovensko sa snaží dohnať čas, pretože časový rámec, v ktorom mal byť tretí balík implementovaný, uplynul už v marci minulého roku. Sme teda vo vyše ročnom sklze. A vláda je teraz pod tlakom, pretože sa obáva, že v konečnom dôsledku môže čeliť pokute. Na druhej strane však nie je pochopiteľné, že taká dôležitá téma ako napr. model OU, resp. nový zákon o regulácii a nový zákon o energetike ako taký sa schvaľuje spôsobom, že dotknuté strany ako dodávatelia a zákazníci sa k týmto témam nemôžu dostatočne vyjadriť. Preto využívame všetky možnosti na to, aby sme prezentovali svoje názory; nevidím však, že by naše kľúčové pripomienky boli zohľadnené.

Pozrime sa na to bližšie. Čo je hlavným argumentom v prospech modelu OU, ak sa pokúsime  pochopiť pozíciu vlády? Akým spôsobom uvažujú?

Neviem, prečo sa rozhodli pre OU. Nikdy som nepočul žiadne argumenty v prospech tohto modelu. My sme po dôkladnej analýze prišli k záveru, že pre Slovensko je jednoznačne najlepším riešením ITO.

Henrich Krejčí, šéf útvaru energetického práva a regulácie v SPP, nedávno v rozhovore povedal, že odstúpenie od pôvodne plánovaného modelu ITO a voľba OU vo vzťahu k spoločnostiam SPP a Eustream oslabí pozíciu Slovenska na energetickej mape Európy. Prečo by k tomu malo dôjsť?

V tejto súvislosti musím povedať, že na veľkosti záleží. Z modelu OU vyplývajú dva hlavné dôsledky. Jeden sa týka SPP ako kľúčového dodávateľa plynu v SR, ktorý má osobitné povinnosti pri zabezpečovaní energetickej bezpečnosti. Jeden z pilierov stability našej spoločnosti je Eustream a jeho predaj by logicky oslabil finančnú silu SPP a tiež našu schopnosť plniť povinnosti dodávateľa poslednej inštancie. Druhý, možno ešte dôležitejší dôsledok, sa týka Slovenska a jeho postavenia ako významného tranzitného koridu pre zemný plyn v Európe. Ak zoberieme do úvahy napr. dôležitosť dostatočne silnej vyjednávacej pozície, značné investície, ktoré bude potrebné do prepravnej infraštruktúry v nasledujúcich rokoch urobiť, a tiež schopnosť garantovať bezpečné a diverzifikované dodávky plynu, tak potom OU nie je správnym riešením.

Môžeme očakávať, že implementácia tretieho balíčka na Slovensku bude mať nejaký vplyv na ceny?

Pokiaľ ide o zákon o regulácii, musím povedať, že regulácia absolútne nie je garanciou spravodlivých a dlhodobo udržateľných cien. Regulácia dokonca môže deformovať trh a preto je potrebné uplatňovať ju veľmi uvážene a podľa jasných kritérií. Jediným zdrojom dlhodobo udržateľných a primeraných cien je fungujúca hospodárska súťaž. A toto je zároveň cieľom samotného tretieho liberalizačného balíčka EÚ. Zámerom nie je regulovať, zámerom je posilniť konkurenciu. A o toto by malo ísť aj na Slovensku.

Z pohľadu aktuálneho stavu musím povedať, že na Slovensku už máme dobre fungujúcu hospodársku súťaž. V minulom roku zemný plyn predávalo devätnásť spoločností, pred rokom ich bolo desať. V súčasnosti na trhu aktívne pôsobí približne dvadsaťpäť dodávateľov. Držiteľom licencie je pritom podľa mojich informácií asi stoštyridsať spoločností. Z toho na trhu domácností aktívne ponúka plyn až osem hráčov. Takže konkurencia tu je a funguje. Môj názor je, že regulácia na trhu dodávok zemného plynu už nie je potrebná.

Máte dojem, že vláda túto otázku vníma podobne?

Vyjadriť sa k tejto otázke je pre mňa ťažké. Predpokladám, že znenie zákona odráža postoj vlády.

Dá sa predpokladať, že SPP nie je príliš nadšený niektorými ustanoveniami návrhov zákonov, konkrétne narážam na krok smerom k regulovaniu cien pre segment malých a stredných podnikov, ako aj relatívne voľnú definíciu zraniteľných odberateľov…

Máte úplnú pravdu. Ide o  veľké problémy, ktoré sa týkajú znenia energetického a predovšetkým regulačného zákona. Ustanovenia sú nejednoznačné, definície sú vágne. Ak hovoríme o energetickej chudobe, jej definícia obsahuje slovné spojenie „významný podiel na príjmoch“, pričom nie je jasné, čo presne to znamená. Pri chránených odberateľoch sa hovorí o všetkých domácnostiach a odberateľoch v segmente malých a stredných podnikov, pričom sa nezohľadňuje, že môžu existovať tiež veľmi bohaté domácnosti, ktoré určite nebudú patriť medzi zraniteľných odberateľov. Regulácia sa na tomto trhu uplatňuje už dosť dlhú dobu, dostali sme sa k bodu, kedy by sa mala začať uplatňovať väčšia diferenciácia – pokiaľ by neprišlo k úplnému zrušeniu regulácie, za čo by som sa ja osobne prihováral.

Ako by ste popísali súčasný vzťah medzi SPP a ÚRSO? Vidíte priestor na jeho zlepšenie?

Rešpektujeme autoritu regulačného úradu a vždy si plníme všetky povinnosti, ktoré nám ukladá zákon. Povinnosťou nás ako manažmentu je riadiť našu firmu udržateľným spôsobom, efektívne a s pozitívnym hospodárskym výsledkom. Preto je pre nás dôležité, aby sme pôsobili v predvídateľnom a transparentnom regulačnom prostredí, s nezávislým a nestranným regulátorom.

V tejto súvislosti mám niekedy problém uveriť, či je to naozaj tak. Zrejme viete o zdvojenej funkcii regulátora – schválené znenie zákona o regulácii stanovuje, že šéf úradu bude zároveň predsedom rady pre reguláciu, ktorá je odvolacím orgánom. Ak sa pozrieme na spôsob stanovovania cien, musím povedať, že z času na čas mám pocit, že o cenách sa rozhoduje vopred bez ohľadu na ekonomické prostredie a svetové ceny, teda bez ohľadu na realitu.

Tento pretrvávajúci konflikt nie je ničím novým. Budete sa v pozícii nového predsedu predstavenstva usilovať o nové, inovatívne spôsoby, ako presvedčiť regulátora o svojich argumentoch?

Žiadne inovatívne spôsoby nemám k dispozícii. Jediná vec, ktorú k tomu môžem povedať, je že sa neustále usilujeme opakovať naše argumenty a snažíme sa postupne meniť postoj regulátora smerom k realite.

SPP vykazuje už niekoľko rokov v segmente domácností straty. Môžeme očakávať, že spor súvisiaci s cenami pre domácnosti vyriešia súdy?

Je vo všeobecnosti známe, že sme iniciovali niekoľko súdnych podaní, čakáme na rozhodnutie súdov.

Môžete stručne zhodnotiť hospodársku situáciu SPP v číslach? V čom spočívajú silné a slabé stránky SPP?

Výsledky za rok 2011 sú veľmi dobré. Vykázali sme konsolidovaný zisk po zdanení vo výške 564 miliónov eur, čo je približne na úrovni roku 2010. V čase fiškálnej konsolidácie je potrebné povedať, že SPP je na Slovensku spomedzi firiem najväčším prispievateľom do štátneho rozpočtu.

Môžeme konštatovať, že k  dobrému hospodárskemu výsledku významne prispeli naše aktivity spojené s medzinárodnou prepravou plynu vo forme priaznivého výsledku ukazovateľa EBIT (zisk pred zdanením a úrokmi). Stabilný vývoj zaznamenali tiež činnosti spojené s distribúciou plynu. Zároveň však platí, že každá z našich činností by mala byť životaschopná aj vtedy, ak by bola vykonávaná samostatne. V oblasti predaja plynu domácnostiam to však neplatí. Tu zaznamenávame od roku 2008 stratu, ktorá kumulovane dosiahla výšku takmer 200 miliónov eur, pričom situácia sa neustále zhoršuje. Musím konštatovať, že aj tento rok nám hrozí strata vo výške niekoľko desiatok miliónov eur. Nemyslím si preto, že by sme mohli hovoriť o dlhodobo udržateľnom biznise. A to sa musí zmeniť.

Čím SPP chce okrem už viackrát spomínanej stability dodávok plynu pritiahnuť a udržať si zákazníkov v neustále silnejúcom konkurenčnom prostredí na trhu s plynom?

Naša ponuka produktov pre biznis zákazníkov je veľmi široká, konkurencieschopná a som rád, že môžem povedať, že aj veľmi úspešná.  Okrem toho  máme prepracovaný a na mieru šitý systém zákazníckej starostlivosti a podpory  v rozsahu od podpory cez webové rozhranie až po systém „account“ manažmentu určený pre našich kľúčových klientov.

Pre našich zákazníkov z radov domácností máme množstvo špeciálnych ponúk. Vstúpili sme na trh s elektrinou v segmente malých a stredných podnikov, keďže predovšetkým menší zákazníci uprednostňujú možnosť využiť spoločného dodávateľa energií. Nedávno sme spustili pilotný projekt predaja elektriny domácnostiam a plánujeme ho rozšíriť. Keďže konkurencia je živá, toto sú typy opatrení, ktoré zvažujeme. Musíme sa neustále vyvíjať tak, aby naša ponuka bola naďalej atraktívna.

Môžete vysvetliť stratégiu internacionalizácie prostredníctvom českého a maďarského trhu?

V Českej republike pôsobí od roku 2008 naša dcérska spoločnosť SPP CZ, ktorej sa už podarilo prepracovať na dôležitého hráča na trhu. V roku 2011 bola SPP CZ tretím najväčším dovozcom plynu do ČR so zazmluvneným objemom plynu približne 590 mil. m3. Objem predaja neustále rastie a to i napriek tomu, že český trh sa vyznačuje vysokou mierou konkurencie. Táto skutočnosť pre nás ale nebola žiadnym prekvapením, a preto sme v ČR úspešní.

Existujú plány na prepojenie slovenského a maďarského plynovodu a SPP sa týmto krokom pripravuje na vstup na maďarský trh v horizonte roku 2015.

V akej fáze sa nachádzajú rokovania s Gazpromom, vaším hlavným dodávateľom komodity?

Tu ide o kontinuálny proces. Celý európsky trh s plynom sa mení a nie je žiadnym tajomstvom, že všetci veľkí zákazníci momentálne rokujú s ruským dodávateľom. To isté robíme aj my. Neustále sa usilujeme dohodnúť  pre našich zákazníkov čo najlepšie podmienky.

Máte bohaté pracovné skúsenosti v plynárenstve v rámci Európy.  Aká je vaša prognóza pre budúci vývoj svetového trhu s plynom, obzvlášť z pohľadu tzv. vojny o európsky trh medzi tradičnými dodávateľmi na báze dlhodobých kontraktov s dodávkami prostredníctvom plynovodov a dodávateľmi plynu vo forme LNG?

Plyn môžete do krajiny dopraviť rôznymi spôsobmi. Môžete na to využiť plynovod, ale  tiež loď, pokiaľ ide o prímorský štát. Keďže Slovensko je vnútrozemskou krajinou, je možné uvažovať len so scenárom nákupu plynu v podobe LNG, ktorý bude následne prepravený na Slovensko plynovodom. Je otázne, či tento prístup je schopný konkurovať plynu dopravenému konvenčným spôsobom. V konečnom dôsledku sa pohybujeme na jednom spoločnom svetovom trhu s energiami.

S Hansom-Gilbertom Meyerom sa rozprávala Michaela Jacová (energia.sk). H. G. Meyer pôsobí ako predseda predstavenstva spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý je dominantným dodávateľom na trhu so zemným plynom na Slovensku. Prepis rozhovoru autorizoval. Nadpis a perex: energia.sk. Ilustračné foto: SPP.

(c) energia.sk

K téme