Analýza: Európa bude závislá od ruského plynu aj v ďalšom desaťročí
V súčasnosti prúdi do Európy najviac plynu z Ruskej federácie. Európske štáty v snahe o diverzifikáciu dodávok investujú miliardy eur do výstavby plynových potrubí z Blízkeho východu, optimisticky sa javia aj nové náleziská v oblasti Východného Stredomoria či v Afrike. Zamiešať kartami môže aj boom v ťažbe bridlicového plynu v USA, odkiaľ by sa v podobe skvapalneného zemného plynu (LNG) dovážal na starý kontinent. Európu už dnes zásobuje LNG plynom arabský Katar.
Existuje vysoký predpoklad, že energetické nároky Európy sa budú v ďalších rokoch zvyšovať. Potenciál nových zdrojov sa preto rozplynie vo zvýšenom európskom dopyte. Rovnako tak sa Moskva nechystá vzdať európskej dominancie, píše Reuters. Svedčia o tom investície do infraštruktúry, predovšetkým gigantického projektu South Stream v hodnote 35 mld. amerických dolárov.
„Rusko zostane v nasledujúcich rokoch, a možno aj desaťročiach, hlavným energetickým dodávateľom pre Európu, vrátane zemného plynu,“ píše sa v analýze amerického kongresového spravodaja, ktorý vyšiel v marci 2013.
K podobným záverom dospela aj vlastná štúdia Reuters. Podľa nej bude v roku 2023 dominantným európskym dodávateľom ruský Gazprom. Analýza naznačuje, že európska a nórska produkcia zemného plynu sa bude v ďalších rokoch znižovať, zatiaľ čo objem dodávok z Ruska by mal narastať.
Šanca prelomiť závislosť na dovoze ruského plynu je mizivá
V Európe sa spotrebuje 485 mld. m3 zemného plynu ročne. Z tohto objemu pochádza z Ruskej federácie zhruba 150 mld. m3.
Ako predpokladá analýza Reuters, v roku 2023 by mal európsky dopyt stúpnuť na 585 mld. m3 a ruské dodávky by sa mali vyšplhať na zhruba 175 mld. m3 komodity. Pri výpočtoch sa vychádzalo jednak z údajov národných vlád a energetických spoločností, ako aj z prognóz výskumných ústavov a konzultačných spoločností.
Ak by sa v praxi potvrdila táto hypotéza, objem dodávok z Ruska nielen stúpne, ale trhový podiel Gazpromu na európskom trhu sa upevní na stabilných 30 %.
Cenová politika Gazpromu
Európske energetické spoločnosti sú dlhodobo nespokojné s cenovým mechanizmom Gazpromu. Okrem poklesu tržieb z predaja elektriny ich trápi aj to, že ceny zemného plynu sú viazané na ropu.
Výzvy adresované ruskému plynárenskému gigantovi, aby zmenil indexovanie cien plynu zostávajú zatiaľ bez odozvy. V niektorých prípadoch Gazprom ustúpil tak, že firmám poskytol zľavy či zníženie výšky dlhodobého kontraktu.
„Väčšina zemného plynu je dnes viazaná na vývoj ropy a je otázne či ide o správne rozhodnutie. Je dôležité, aby existoval zdravo fungujúci spotový trh,“ uviedla výkonná riaditeľka Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Maria van der Hoeven.
„Nástup spotového trhu a rozvoj LNG infraštruktúry v Európe môže dopomôcť k tomu, aby sa znížila závislosť na ruských plynovodoch,“ napísal v marci americký kongresový spravodaj.
Aj v prípade, že Gazprom svoj cenový mechanizmus nezmení, podľa analytikov by v roku 2023 dodávky plynu do Európy nemali klesnúť pod hranicu 130 mld. m3. Ruský plynárenský monopol by tak mal pod kontrolou štvrtinu európskeho trhu.
Ambicióznej vízii o menšej závislosti na ruskom plyne stoja v ceste viaceré politické a infraštruktúrne prekážky. Z Azerbajdžanu do Európy by malo ešte koncom tohto desaťročia prúdiť 16 mld. m3 plynu. Náklady na výstavbu plynovodu sa odhadujú od v rozmedzí 2 až 5 mld. dolárov.
LNG a čínske ambície Moskvy
Jednou z diverzifikačných alternatív pre Európu sa môže stať aj LNG. Perspektíva dodávky LNG zo Severnej Ameriky či oblasti Východného Stredomoria je ale podľa Reuters výrazne obmedzená, v roku 2023 by nemala by presiahnuť 15 mld. m3. Celá hypotéza sa navyše podmieňuje výstavbou LNG terminálu na Cypre, ktorého rozpočet sa odhaduje na 10 mld. amerických dolárov.
Vysoké ťažobné náklady dávajú len malý predpoklad tomu, že cena komodity na svetových trhoch bude klesať. V Európe sa už naplno rozbehla diskusia o tom, že americký výrobcovia budú benefitovať z lacného bridlicového plynu na úkor svojej európskej konkurencie.
Európsku závislosť na ruskom plyne by podľa niektorých analytikov mohol nastať vtedy, ak by Gazprom dobrovoľne ustúpil zo svojich pozícií a zameral sa na perspektívny trh v Ázii. Ruská vláda sa už viac než desaťročie pokúša o zásadnejší prienik na čínsky trh. Náročné rokovania s Pekingom sa ale doteraz nepodarilo ukončiť k spokojnosti oboch partnerov.
© energia.sk
K téme
