Alena Šalamonová: Market coupling je cesta k jednotnému trhu s elektrinou

Dôsledky hospodárskej krízy sú dnes v energetike stále veľmi citeľné. „Odráža sa to na cenách aj na veľkosti spotreby elektrickej energie,“ dodala vedúca oddelenia Regulačné a trhové záležitosti spoločnosti Slovenské elektrárne,a.s.. Energetické sektory v členských krajinách EÚ musia okrem iného čeliť aj zvýšeným administratívnym zásahom domácich vlád.

Cena elektriny na burze je stabilná

Kolísavosť veľkoobchodných cien elektriny spred niekoľkých rokov je dnes podľa Šalamonovej minulosťou. Veľkoobchodné ceny sú dnes pomerne stabilné, ale ich úroveň je veľmi nízka. Zákonite tak došlo k spomaleniu alebo zastaveniu investičných projektov. Aj takých, ktorých projektovanie ešte siaha do obdobia pred krízou. „Za veľkoobchodnú cenu na trhu, ktorá je v súčasnosti, je veľmi ťažké postaviť nové zdroje,“ dodala Šalamonová.

Veľkoobchodné ceny v strednej Európe sa podľa Šalamonovej slov držia na rovnakej úrovni vďaka market couplingu. Prepojenie trhov s elektrinou medzi Českom a Slovenskom funguje úspešne už tri roky. Vlani sa rozšírilo o Maďarsko a v roku 2013 by sa k tejto iniciatíve malo pridať aj Poľsko. Šalamonová tiež pripomenula, že o aktívnu účasť v tomto projekte sa zaujíma už aj Rumunsko.

Spotrebitelia nízke ceny silovej elektriny necítia

Aj napriek tomu, že veľkoobchodné ceny sa na energetických burzách držia na pomerne nízkej hladine, do konečných cien elektriny sa tento fakt nepremieta. Šalamonová tvrdí, že dôvodom tohto stavu sú obnoviteľné zdroje energie (OZE), presnejšie systém nastavenia ich podpory v jednotlivých krajinách. OZE podľa nej nielen čerpajú zo zníženia veľkoobchodných cien, ale ich aj mnohokrát prevyšujú.

EÚ si stanovila dlhodobú stratégiu vytvoriť udržateľný nízkouhlíkový energetický systém a integrovať trhy členských krajín, zdôraznila ďalej Šalamonová. Tento cieľ sa premietol do viacerých dokumentov ako napríklad Cestovná mapa EÚ pre nízkouhlíkové hospodárstvo, ktorá si kladie za úlohu znížiť do roku 2050 emisie CO2 vo všetkých sektoroch o 80 %.  V príprave je momentálne stratégia spoločného postupu rozvoja OZE na úrovni EÚ.

Vízia integrovaného európskeho trhu sa môže stať realitou iba prijatím jednotných pravidiel. Takých, ktoré by vyhovovali všetkým. No kompromis sa hľadá iba veľmi ťažko, keďže energetické mixy jednotlivých krajín EÚ sú pomerne rozdielne. Integrácii podľa Šalamonovej prospieva aj stabilný regulačný rámec a istá miera predvídateľnosti. Ak sa pravidlá menia veľmi často, neprospieva to žiadnej strane, doplnila.

Potreba nových prenosových kapacít

Výsledkom integrácie trhov prostredníctvo market couplingu je zvýšená likvidita. Ako zdôraznila Šalamonová, prepájanie trhov v stredoeurópskom priestore si nevyhnutne vyžaduje nové prenosové kapacity. Slovenské elektrárne síce podľa nej musia čeliť silnejúcej konkurencii, zároveň však vďaka market couplingu môžu pôsobiť aj na ostatných trhoch. Obchodné príležitosti spoločnosti sa ešte viac zvýšia po dostavbe dvoch blokov v jadrovej elektrárni v Mochovciach, keď sa zo Slovenska stane opäť exportér elektrickej energie.

Kľúčovým problémom súčasnosti v našom regióne je z pohľadu Slovenských elektrární  nadmerný tok elektriny z Nemecka. Elektrina pochádza z veterných elektrární na severe krajiny, následne sa presúva na juh Európy vrátane Slovenska a zaťažuje prenosové sústavy jednotlivých krajín. V praxi ide predovšetkým o problém prevádzkovateľov prenosových sústav. Výrobcov elektrickej energie sa dotýka tiež, keďže im môže významne znížiť obchodné príležitosti v čase intenzívnej produkcie elektriny z vetra.

Koordinácia dispečingov sa podľa Šalamonove zlepšuje. Aj napriek kritickým chvíľam, ktoré zažívali stredoeurópske krajiny v minulom roku, neboli podľa nej zaznamenané výpadky.

Veľkou výzvou pre energetické podniky je sprísnená regulácia v oblasti nahlasovania údajov, ktorá vyplýva z nariadenia EÚ. Prvá časť sa implementovala už v roku 2001, keď sa na stránke Slovenských elektrární museli zverejniť neplánované výpadky, dodala Šalamonová. V súčasnosti sa slovenský výrobca elektriny pripravuje na reporting transakcií a registráciu všetkých dodávateľov do jednotnej databázy. Šalamonová sa dotkla aj problematiky emisných povoleniek, ktorú označila za ďalšiu záťaž. Pripomenula, že energetický sektor nedostal výnimku na pridelenie bezplatných kvót na vypúšťanie skleníkových plynov. V roku 2013 tak musia výrobu v tepelných elektrárňach pokrývať povolenkami na vypúšťanie skleníkových plynov.

Zástupkyňa Slovenských elektrární sa vo svojom príspevku dotkla aj európskej smernice o energetickej efektívnosti. Poslanci Európskeho parlamentu ju definitívne schválili v septembri 2012. Každý členský štát si na základe nej musí stanoviť  vlastnú schému energetickej efektívnosti. Firmy budú povinné každoročne dosiahnuť  energetické úspory na úrovni 1,5 % v porovnaní so spotrebou spred troch rokov pred implementáciou smernice. Ako uviedla Šalomonová, každá krajina má istú voľnosť v procese transpozície. Spoločnosť Slovenské elektrárne chce k šetreniu prispieť tým, že bude uzatvárať energeticky efektívne kontrakty, uzavrela Šalamonová.

Konferencia Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska sa konala v dňoch 26.-27. novembra 2012 v Bratislave. Záštitu nad podujatím prevzal podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák a minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský. Portál „energia.sk“ bol už tradične mediálnym partnerom tohto podujatia.

© foto a text: energia.sk

K téme