Aktuálne čísla pripojených zdrojov OZE a KVET na Slovensku

Bohužiaľ celá diskusia sa vedie bez zverejňovania aktuálnych čísel o pripojených výkonoch a neustále sa straší českým príkladom. Aj preto by sme radi porovnali situáciu na Slovensku a v Českej republiky na základe údajov o inštalovaných výkonoch jednotlivých OZE, vychádzajúci z cenových rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pre zdroje OZE.

Pre výpočet objemu elektriny, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme výkupných cien, je inštalovaný výkon len pomocný údaj. Dôležitejšia je samozrejme vyrobená elektrická energia, ktorú je však možné od výkonu odvodiť po zohľadnení danej technológie výroby. Okrem tohto faktoru platia aj ďalšie obmedzenia, ktoré v istých prípadoch neumožňujú aplikáciu výkupnej ceny na celkový vyrobený objem elektriny. Týka sa to zariadení s inštalovaným výkonom nad 10 MW (u veternej energie nad 15 MW), u ktorých sa podpora vo forme doplatku vzťahuje na vyrobenú elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny, pričom pomer sa počíta ako podiel 10 MW (15 MW) k celkovému inštalovanému výkonu. Má to dopad najmä na vodné elektrárne s výkonom nad 10 MW, pretože doplatok sa tým pádom nevzťahuje na všetku vyrobenú elektrinu, ale len pomernú časť. Zákon 309/2009 Z.z. o podpore OZE a KVET taktiež stanovuje maximálnu hranicu inštalovaného výkonu pre podporu vo forme doplatku na 125 MW, prípadne na 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel OZE v palive je vyšší ako 20%. Táto forma obmedzenia má dopad na veľké zdroje KVET, najmä vo vlastníctve štátnych teplárenských spoločností. Pre zdroje KVET sú taktiež stanovené pravidlá, podľa ktorých sa počíta objem elektriny, na ktorý sa vzťahuje doplatok.  Konkrétne údaje, na aký objem vyrobenej elektriny (MWh) sa v prípade veľkých zdrojov KVET doplatok vzťahuje bohužiaľ v cenových rozhodnutiach nie je uvedený.

Vyššie spomenuté obmedzenia je potrebné pri analyzovaní nižšie uvedených údajov mať na pamäti.

Už na prvý pohľad je jasné, že samotná fotovoltika nie je v súčasnosti ten zdroj, ktorý by ťahal ceny elektrickej energie (cez položku za distribučné služby) smerom nahor. Zároveň však nie je možné vylúčiť, že sa tak do konca roku 2011 nestane. Uvedené čísla sú platné ku dňu 16. november 2010 a predpokladá sa, že do konca roku 2010 narastie najmä podiel pripojených fotovotických zdrojov. Je to spojené so snahou o získanie ešte tohtoročných výkupných cien, ktoré sú rekordné vo výške 425 – 430 €/MWh. Pre rok  2011 pristúpil Úrad pre reguláciu ku zníženiu cien o 10%, pričom novela zákona o OZE a KVET mu možno prisúdi väčšie právomoci pri stanovovaní výkupných cien (čo automaticky bude znamenať väčšiu neistotu pre investorov). Preto sa budeme snažiť porovnať aktuálne zverejnené čísla inštalovaných výkonov a tie, ktoré budú platné ku koncu roku 2011. Investori majú v súčasnosti ešte minimálne prvý polrok 2011, aby využili stimulatívnu podporu, ktorej trvácnosť je však krátkodobá. Preto je možné očakávať najvyšší prírastok inštalovaného výkonu práve v tomto roku a v prvej polke 2011. Po roku 2011 by to mal byť zase rastúci početný prírastok menších solárnych zdrojov.

Snahou novely zákona o OZE a KVET je obmedzenie výstavby fotovoltických zdrojov na voľných plochách, čo je možné považovať za rozumný krok. Tento trend je celoeurópsky, keďže fotovoltika je zdroj, ktorého využitie je vhodné na výrobu elektriny v mieste spotreby. Z tohto pohľadu sú to strechy a fasády budov, ktorých potenciál je na Slovensku zatiaľ nevyužitý. Ak je však záujem zo strany štátu o umiestňovanie solárnych panelov na strechách, nie je rozumné pre tento typ zdroja zaviesť obmedzenie vo forme preberania zodpovednosti za odchýlku na úrovni maximálne 30 kWp, pričom táto hranica by mala byť aj maximálnou hranicou, do ktorej výšky je solárne zariadenie oprávnené využívať výhody výkupných cien. Práve to schválili poslanci Výboru pre hospodárstvo Národnej rady SR. Spomínaných 30 kWp predstavuje asi 450 m2 plochy, čo silno obmedzuje využívanie potenciálu striech. Pritom už v súčasnosti je platné obmedzenie, ktoré nedovoľuje výstavbu nových veľkých solárnych parkov na voľných plochách. Cieľom novely je reštrikcia voči projektom v prípravnej fáze, ktoré získali potrebné povolenia do 30.4.2010, teda do nadobudnutia účinnosti obmedzujúcej legislatívy.

K rozvoju fotovoltiky je potrebné pristupovať opatrne. Zaťahovania ručnej brzdy spôsobmi zneisťujúcimi investorov nie sú šťastné riešenia. Extrémy, medzi ktorými sa v poslednom období pohybuje debata a nastavovanie legislatívy v oblasti OZE, neprospieva ani jednému účastníkovi trhu, ani spotrebiteľovi.

Pre príklad prikladáme inštalovaný výkon fotovoltaických elektrární v ČR, ktorý na svojej stránke zverejňuje Energetický regulačný úrad (ERÚ).

K téme