Aktivisti nesúhlasia s výstavbou terminálu skvapalneného zemného plynu v bratislavskom prístave
Okrem Greenpeace Slovensko sa k vyjadreniu nesúhlasu pridali aj organizácie Priatelia Zeme-CEPA, Z lavíc do ulíc, Bod obratu, Znepokojené matky a Extinction Rebellion (XR).
Svoj nesúhlas vyjadrili organizácie pokojným protestom s transparentami pred sídlom Ministerstva dopravy a výstavby SR.
Plán na výstavbu LNG terminálu v Bratislave je podľa nich zastaraný a nezohľadňuje najnovší vývoj ohľadom plánov na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Fosílna infraštruktúra
„Napriek pekným rečiam o znižovaní emisií tu máme návrh LNG terminálu, ktorý má rozširovať fosílnu infraštruktúru na Slovensku. Ak to naša vláda myslí s klimatickou krízou vážne, musí prestať ignorovať fakt, že fosílny plyn, ktorý obsahuje viac ako 80 percent metánu, je iba ďalšie fosílne palivo poháňajúce klimatickú krízu. Akákoľvek investícia do fosílnej infraštruktúry je nezlučiteľná s plánom udržať oteplenie pod 1,5 stupňa Celzia a vyhnúť sa najhorším dopadom klimatickej krízy,“ povedala Katarína Juríková za Greenpeace Slovensko.
Organizácie uviedli, že zemný plyn je fosílne palivo porovnateľne škodlivé ako uhlie, keďže emisie metánu, ktoré unikajú pri ťažbe a transporte plynu, majú v rozmedzí 20 rokov až 85-krát vyšší potenciál spôsobenia globálneho otepľovania ako oxid uhličitý.
Podľa najnovšej štúdie Organizácie spojených národov je na dosiahnutie klimatických cieľov kľúčové radikálne znížiť emisie metánu. Štúdia zároveň poukazuje na to, že kvôli krátkej životnosti metánu v atmosfére je zníženie jeho emisií jedným z najefektívnejších riešení klimatickej krízy.
Reakcie na protest
Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) v reakcii na protest uviedol, že odmieta názory, že zemný plyn a skvapalnený zemný plyn (LNG) sú z hľadiska ich environmentálnych dopadov porovnateľné s palivami ako nafta a uhlie.
Argumentuje analýzou Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA). Tá ukázala, že 98 percent dnes spotrebovaného plynu má výrazne nižšiu intenzitu emisií životného cyklu ako uhlie, ktoré sa používa na výrobu tepla alebo elektriny.
„Zemný plyn je síce fosílne palivo, ale jeho objektívnou výhodou je mimoriadne nízka produkcia znečisťujúcich látok vytváraných pri jeho spaľovaní a o polovicu nižšie emisie skleníkových plynov v porovnaní s tuhými palivami,” uviedol SPNZ v reakcii.
Podľa zväzu má na takmer polovičnom poklese emisií skleníkových plynov na Slovensku od roku 1990 veľký podiel práve nahradenie tuhých palív zemným plynom.
LNG a dieslové pohony
SPNZ zároveň dodáva, že LNG v porovnaní s dieslovými pohonmi pri lodnej alebo ťažkej nákladnej doprave produkuje o 100-percent menej oxidov síry o 99 percent menej emisií pevných látok, o 70 percent menej oxidov dusíka a o 20 percent menej oxidu uhličitého ako stanovuje norma Euro VI.
„Samozrejme, využívanie zemného plynu v doprave nepovažujeme za konečné riešenie, dôležité je však v tomto sektore čo najskôr znížiť emisie z dieslu a následne prejsť na zelené palivá ako bioCNG, bioLNG a najmä vodík. Nástup elektromobility bude síce dôležitý, ale relatívne pozvoľný a navyše batériový elektropohon nie je v súčasnosti technicky aplikovateľný pre ťažkú nákladnú dopravu,“ dodal SPNZ.
K téme
