Ako vidí Brusel budúcnosť energetiky do roku 2050?
Európska komisia (EK) sa pri svojich predkladaných návrhoch a politikách odvoláva na dôkladné analýzy a hodnotenia vplyvov, na využívanie množstva matematických modelov a nástrojov, ktorými sa skúmajú potenciálne dôsledky v oblasti energetiky, dopravy, hospodárstva i životného prostredia.
V lete vydala nový referenčný scenár 2016 využívajúci najmä model PRIMES, v ktorom sa venuje trendom v energetike, doprave a emisiách skleníkových plynov do roku 2050. Aké sú hlavné projekcie Bruselu z aktualizovaného referenčného scenára?
Napriek projektovanému poklesu produkcie fosílnych palív v EÚ, bude klesať čistý dovoz palív a v období do roku 2050 bude len pomaly stúpať závislosť EÚ na dovoze. Dôvodom je najmä vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a významné zlepšenia energetickej efektívnosti, zatiaľ čo produkcia z jadra zostane stabilná.
Výroba energie v EÚ (v Mtoe)
Mix výroby elektriny prejde v EÚ značnými zmenami v prospech OZE. Plyn si zachová svoju rolu v tomto mixe do roku 2030, a bude mať mierne vyššiu úroveň v porovnaní s rokom 2015, podiel ostatných fosílnych palív ale klesne.
Variabilné OZE (slnko a vietor) dosiahnu v roku 2020 asi 19-percentný podiel na celkovej čistej výrobe elektriny, v roku 2050 by to malo byť až 36 %, s čím bude súvisieť aj rastúca potreba flexibility v elektrizačnej sústave. Zvýši sa tiež podiel fotovoltiky a biomasy, vodná a geotermálna energia bude zostane približne konštantná. Podiel jadra na výrobe elektriny má v čase pozvoľna klesať a to aj napriek predlžovaniu životnosti dnes prevádzkovaných blokov a výstavbe nových, a to z 27 % v minulom roku na 22 % v roku 2030.
Výroba elektriny v EÚ (čistá) podľa paliva (vpravo v Mtoe, vľavo podiely)
Dôjde k veľkých zlepšeniam energetickej efektívnosti – do roku 2020 ich budú poháňať najmä politické impulzy, po roku 2020 to už budú najmä trendy na trhu a technológie. Vývoj dopytu po primárnej energii a HDP sa budú oddeľovať.
Oddeľovanie využívania energie v EÚ a energetickej náročnosti od HDP (2005 = 100)
Dekarbonizácia energetického systému pokročí, ale nenaplnia sa dohodnuté dlhodobé klimatické ciele. V roku 2020 by mali celkové emisie skleníkových plynov klesnúť o 26 % oproti úrovni v roku 1990, o 35 % do roku 2030 a o 48 % do roku 2050.
Podiel OZE v energetickom mixe bude naďalej rásť, z 21 % v roku 2020 na 24 % v roku 2030 a v roku 2050 dosiahne OZE podiel 31 %. Pri výrobe elektriny sa predpokladá nárast z asi 28 % v roku 2015 na 36 % v roku 2020. V oblasti vykurovania a chladenia by mali OZE dosiahnuť v roku 2020 podiel na úrovni 22 %, o ďalších desať rokov toto číslo stúpne na 25 %.
Projekcia kľúčových indikátorov: skleníkové plyny, OZE, (energetická efektívnosť)
Investičné výdavky súvisiace s energetikou do roku 2020 významne stúpnu, najmä vďaka vývoju v OZE a energetickej efektívnosti. Celkovo sa náklady na energetický systém zvýšia z 11,2 % HDP EÚ v roku 2015 na asi 12,3 % HDP EÚ do roku 2020, čo bude aj dôsledok očakávaných stúpajúcich cien fosílnych palív. Na týchto úrovniach sa zastabilizujú do roku 2030, kedy začnú klesať a zberať benefity uskutočnených investícií.
Projektovaný vývoj nákladov na energetický systém
Priemerné maloobchodné ceny elektriny budú podľa EK stále rásť až do roku 2030, kedy by mali byť až o približne 18 % vyššie než v roku 2010. Po následnej stabilizácii začnú postupne klesať. Meniť sa bude aj štruktúra nákladov na elektrinu.
Rozklad nákladov a cien (v € za MWh)
© energia.sk, grafy: Európska komisia
K téme
