Ako ÚRSO (ne)zanalyzovalo energetickú chudobu

Ubehli takmer dva roky, odkedy v júni 2014 regulačný úrad oficiálne predstavil Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Asi polovicu jej textu už vtedy tvoril opis prístupov v niektorých krajinách EÚ. Odvtedy u nás vznikla pracovná komisia zložená z ÚRSO a ministerstiev a o probléme sa začalo viac hovoriť. Aké reálne výsledky sa odvtedy dosiahli?

Pojem sa až 13-krát objavil v novej regulačnej politike pre roky 2017- 2021. Predseda ÚRSO pri jej predstavení médiám začiatkom marca uviedol, že na stole už je pracovná verzia legislatívneho návrhu riešenia v paragrafovom znení a cieľom je, aby bol predmetný zákon účinným do konca tohto roka. Podpora riešenia energetickej chudoby sa spomína dokonca aj v programovom vyhlásení novej vlády.

Koncom apríla regulačný úrad publikoval nový 30-stranový dokument, v ktorom ukázal, kam sa posunulo jeho chápanie problematiky za posledných 22 mesiacov. Takmer všetky podklady i závery pritom skopíroval z výskumnej správy medzinárodného think tanku Insight E, na ktorej pracovali odborníci z európskych univerzít a inštitútov a vydaná bola pred rokom. Pozitívne je, že ju zaznamenali a využili. Inšpirácií zo zahraničia má regulátor viac než dosť.

V zabehnutých koľajách

Podstatu problému podľa ÚRSO ilustruje dilema „kúriť alebo jesť“, čo je spojenie zaužívané najmä vo Veľkej Británii.

Pokiaľ ide o definíciu u nás, regulátor zostal verný ustanoveniam zákona o regulácii a schválenej koncepcii, podľa ktorej možno za energeticky chudobnú považovať takú domácnosť, ak jej disponibilný mesačný príjem je nižší ako hranica minimálneho mesačného príjmu.

Pri vybraných štatistikách sa regulátor spolieha na Eurostat. Presnejšie na jeho dáta a grafy ešte z roku 2012, ktoré boli publikované v spomínanej štúdii Insight E. Predmetné údaje boli v Eurostate odvtedy aktualizované o ďalšie dva roky. Tento zdroj navyše šéf úradu často kritizuje – hlavne v súvislosti s údajmi o cenách energie a jej zložkách, z ktorých Slovensko vychádza nelichotivo.

Ako je to inde?

Slovenskí úradníci uvádzajú pomerne bohatý prehľad praktík, projektov, odporúčaní aj príkladov opatrení z okolitých krajín, ostatných štátov EÚ a dokonca aj z USA, ktoré potvrdzujú unikátnosť jednotlivých prístupov. Pokiaľ ide o definovanie energetickej chudoby, európska štúdia poukazuje na tri oficiálne vymedzenia – na Cypre, v Írsku a v jednotlivých častiach Veľkej Británie, na nedostatočne funkčnú definíciu vo Francúzku a ďalšie tri ďalšie neoficiálne vymedzenia.

V Rakúsku sa veľká pozornosť venuje poradenstvu a zvyšovaniu energetickej účinnosti. V Poľsku má zase zákon zaväzovať vládu uhradiť náklady na energiu pre občanov, ktoré ich nedokážu zaplatiť sami. Sociálne tarify pri dodávke energie zaviedlo päť krajín západnej Európy aj Rumunsko.

ÚRSO tiež zhrnul právny rámec zraniteľných odberateľov v štátoch Únie. Údaje zozbierané Insight E potvrdili, že niektoré štáty túto skupinu určujú na základe osobných vlastností odberateľov (napr. vek, zdravotné postihnutie, zdravie), iné ho odvodzujú od situačných okolností (nezamestnanosť či singel rodičovstvo ). Kvalitu európskych údajov, žiaľ, podkopáva viacero gramatických chýb a nesprávnych cudzojazyčných prekladov vo vlastnom dokumente ÚRSO.

Situácia u nás

V niekoľkých odsekoch text poukazuje na medzirezortnú snahu o hľadanie slovenského riešenia, závery sú však viac než vágne. „Už v súčasnosti sa na Slovensku pracuje s viacerými návrhmi riešení, ktoré smerujú k posilneniu individuálnej i štátnej ochrany,“ uviedol úrad. „Je predpoklad, že pomerne veľa domácností na Slovensku je ohrozených energetickou chudobou.“

Hlavným problémom zostáva definícia a meranie jej úrovne. Tento fenomén totiž podľa regulátora „nie je iba finančným problémom, ale má svoj ľudský rozmer.“

„Riešeniam musí preto predchádzať celospoločenská diskusia a vyčíslenie dopadov, pretože navrhované riešenia by nemali neprimerane zaťažovať ostatných účastníkov trhu. Až následne môže byť prijatá vhodná kombinácia navrhnutých opatrení a pravidelné hodnotenie ich efektivity s cieľom optimalizácie tak, aby sa hranica energetickej chudoby znižovala a súčasne sa minimalizoval aj počet obyvateľov, ktorí by boli týmto fenoménom dotknutí,“ uvádza sa v dokumente ÚRSO dokonca dvakrát.

Do úvahy je treba vziať nedostatočnú mieru zateplenia bytových i rodinných domov a podporu energetickej efektívnosti, súčasťou mozaiky riešenia môžu byť aj kreditné elektromery. V texte sa však hovorí aj o odstraňovaní následkov podpory zelenej energie v konečných účtoch za elektrinu a spomína aj podpora výroby z malých OZE.

Pri primárnych okruhoch, na ktoré sa majú zamerať ministerstvo hospodárstva a práce aj ostatné ústredné orgány štátnej správy, ÚRSO skopírovalo závery zo schválenej koncepcie.

Bez konkrétneho termínu

Na rezorte hospodárstva sme sa preto pýtali, ako vidia aktuálny vývoj riešenia tohto problému. Podľa hovorcu ministerstva zriadená pracovná skupina „pracuje na príprave legislatívneho riešenia problematiky energetickej chudoby“. Jej posledné stretnutie bolo 5. februára 2016.

„Členovia pracovnej skupiny sa dohodli, že nultú verziu legislatívneho návrhu pripraví ÚRSO. Zároveň bolo 13. apríla 2016 stretnutie zástupcov MH SR a ÚRSO, kde členovia pracovnej skupiny prerokovali technické riešenie možných opatrení uvedených v nultom návrhu zákona. Kontinuálne pokračuje spolupráca a výmena návrhov a stanovísk k riešeniu konkrétnych oblastí,“ poznamenal Maroš Stano pre náš portál.

Na otázku, kedy by sa mohol nový zákon predložiť, hovorca uviedol: „V súčasnosti je predčasné určiť konkrétny termín predloženia.“ Problém  totiž vyžaduje „komplexné riešenie zasahujúce do viacerých oblastí dodávok energie, spôsobu jej využitia a celkovej životnej úrovne jednotlivých skupín obyvateľstva“.

© energia.sk

K téme