Ako to vyzerá vo svete miestnych distribučných sústav?
Viac než 150 subjektov na Slovensku disponuje právoplatnou licenciou na distribúciu elektriny, z čoho prevažnú väčšinu predstavujú prevádzkovatelia tzv. miestnych distribučných sústav (MDS). Tri percentá spoločností, ktoré majú právoplatne vydané povolenie na prevádzkovanie MDS, však žiadnu MDS neprevádzkujú. Aj to je jeden zo záverov dotazníkového prieskumu vypracovaného pre Združenie miestnych distribučných sústav (ZMDS) v spolupráci so spoločnosťou OKTE. Do prieskumu sa zapojila zhruba polovica prevádzkovateľov týchto sústav v SR.
Priemerný ročný objem distribúcie v 1 MDS bol vlani cca 50 GWh, pre tento rok prevádzkovatelia odhadujú priemerne nárast na 50,7 GWh. Celkový objem distribúcie v MDS-kách zapojených respondentov by mal v roku 2015 dosiahnuť 2,9 TWh, teda analogicky voči všetkým MDS objem distribúcie cez takéto sústavy predstavuje necelých 6 TWh (pre ilustráciu, je to necelá štvrtina koncovej spotreby SR).
„Administratívna náročnosť pri plnení legislatívnych povinností často znemožňuje nákladovo efektívne prevádzkovanie. Dotazník bol nielen nástrojom na získanie informácií, ktoré budú komunikované smerom k regulátorom, ale aj upozornenie prevádzkovateľov MDS na legislatívne prostredie a povinnosti,“ uviedla pre náš portál Sylvia Beňová, predsedníčka dozornej rady ZMDS.
Straty a zdroje
Priemerná výška technických strát za minulý rok dosiahla v MDS-kách úroveň 3,81 %, pričom celkový interval strát sa pohyboval medzi 1 – 13 %.
Na otázku, či sú do ich MDS pripojené zdroje na výrobu elektriny, až 77,6 % odpovedalo negatívne. V prípade existencie zdroja sa celkový inštalovaný výkon zariadení v jednej MDS vlani pohyboval rádovo na úrovni 29,3 MW.
Väčšina vedení v MDS-kách na Slovensku je na úrovni nízkeho napätia (NN), viac než 44 % tvoria vedenia 1kV a menej.
Meranie
V sústavách respondentov prieskumu je zapojených spolu takmer 5700 elektromerov, na jednu MDS vychádza v priemere 116 elektromerov (analogicky, v MDS v celej SR je inštalovaných rádovo 11,5 tis. meradiel). Až 71,4 % z nich zatiaľ nenasadilo vo svojej distribučke merače kvality elektriny v zmysle vyhlášky ÚRSO o štandardoch kvality prenosu, distribúcie a dodávky elektriny.
Firmy sa vyjadrovali aj k nákladom na zavádzanie inteligentných meracích systémov. Podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva č. 358/2013 totiž aj prevádzkovatelia miestnych distribučných sústav musia nainštalovať IMS pre svojich koncových odberateľov, a to v predĺženej lehote do konca roka 2016 pre vybrané kategórie a v lehote do konca roka 2020 pre všetky stanovené kategórie tak, aby pokryli aspoň 80 % odberných miest (OM). Pri predpokladanej životnosti 12 rokov, viac než 19 % respondentov uviedlo, že očakáva náklady do 1000 €/OM. Takmer 15 % predpokladá len náklady do 100 €/OM. Naopak 6,4 % odhadlo náklady v rozpätí 4000 – 5000 €/OM.
Prevádzkovatelia MDS uviedli, že spoločne zhruba 2,6 tis. odberných miest spadá do kategórií 1 – 4 podľa vyhlášky o IMS. Analogicky, v MDS na Slovensku sa teda môže nachádzať 5,2 tis. OM s nutnosťou inštalácie IMS, pričom pri predpokladanej strednej hodnote nákladov 700,- eur/OM predstavuje celkový zámer vybania MDS inteligentnými meradlami sumu rádovo 3,6 mil. eur.
„Združenie miestnych distribučných sústav sa snaží v rámci svojej činnosti osloviť čo najviac MDS za účelom zlepšenia komunikácie medzi účastníkmi trhu s elektrinou, zlepšiť informovanosť o povinnostiach MDS a v neposlednom rade vytvoriť platformu, ktorá by bola dostatočne silným partnerom pre štátne a vládne inštitúcie. Jedným z cieľov ZMDS je poukázať na špecifiká miestnych distribučných sústav smerom na MH SR a URSO a v neposlednom rade vytvorenie priestoru pre výmenu skúseností za účelom optimalizácie procesov prevádzky MDS,“ vysvetlila Sylvia Beňová poslanie združenia, ktoré vzniklo v marci 2014.
Poznámka: Zhrňujúce závery prieskumu sú publikované na webe spoločnosti energy analytics.
© energia.sk
K téme
