Ako si Brusel predstavuje nový dizajn trhu s elektrinou?
Po tom, ako vo februári tohto roka Európska komisia predstavila balík pre energetickú úniu sa podpredseda EK Maroš Šefčovič vydal na cesty po členských krajinách, kde tento koncept predstavoval. Harmonogram jednotlivých aktivít sa uvádza v prílohe k oznámeniu z 25.februára, tzv. cestovnej mape.
Prvé legislatívne návrhy a iniciatívy sa majú predložiť v júli v rámci tzv. letného balíka. Ak si niekto myslel, že Brusel predstaví odpovede na pálčivé problémy európskej energetiky alebo stanoví termíny, bude z úvodného dokumentu asi sklamaný. Pôjde totiž o verejnú konzultáciu k redizajnu trhu s elektrinou, ktorá popri opakovaných frázach predkladá množstvo otázok, na ktoré by mali Komisii zodpovedať zainteresované subjekty.
Jej doplnkom bude tzv. oznámenie o dosiahnutí nového údelu pre spotrebiteľov energie. To vychádza najmä z konzultácie, ktorú EK uskutočnila ešte začiatkom roka 2014, a zapojilo sa do nej aj 7 subjektov zo Slovenska. Vyplynuli z nej tri piliere, a to zavádzanie inteligentných domov a sietí a tiež dôraz na dátový manažment a ochranu.
V spomínanom balíku sa pritom píše, že Komisia pripraví ambiciózny legislatívny návrh na prepracovanie trhu s elektrinou a prepojenie veľkoobchodu s maloobchodom.
Náš portál má k dispozícii pracovné, neoficiálne verzie oboch dokumentov. V článku sme vybrali niektoré pasáže z konzultačného oznámenia o redizajne trhu, ktoré je rozdelené do 5 základných bodov.
V rámci vízie zmeny systému elektriny sa v materiáli dočítame, že existujúci koncept pochádza z éry, kedy rozsiahle centralizované elektrárne, poháňané najmä fosílnymi palivami, mali kľúčový cieľ zásobovať každý dom a firmu na obmedzenom území – typicky členskom štáte – takým množstvom elektriny, koľko chceli a v ktorom sa domácnosti, firmy a priemysel vnímali ako pasívni spotrebitelia. Dnes prechod k decentralizovanej dodávky zvyšuje počet zapojených hráčov a mení existujúce trhové úlohy. Trh s elektrinou sa tejto novej realite musí prispôsobiť.
V ďalšej sekcii o dosiahnutí nového trhu s elektrinou pre EÚ sa hovorí, že je treba zriadiť systém pre cezhraničné vnútrodenné obchodovanie v celej EÚ, obdobne ako sa to podarilo pre denné obchodovanie. Podporovať ale treba aj dlhodobé trhy. EK uviedla, že ak sa umožní nárast veľkoobchodných cien v čase špičky dopytu alebo nedostatočnej výroby nutne to nemusí znamenať, že odberatelia sú vystavení vyšším alebo viac nestabilným cenám. Dobre fungujúce dlhodobé trhy totiž umožnia dodávateľom a producentom, aby zmanažovali cenové výkyvy na spotových trhoch. Samotné dlhodobé kontrakty medzi výrobcami a odberateľmi síce môžu zmierniť investičné riziko, ale musia byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. V súvislosti s infraštruktúrou zostávajú najdôležitejším nástrojom fyzickej integrácie národných trhov a diverzifikovania zdrojov projekty spoločného záujmu (PCIs).
Ohľadom prispôsobenia dizajnu obnoviteľným zdrojom a podporných schém trhom, EK uvádza, že investičné rozhodnutia do OZE majú brať do úvahy prirodzené vlohy geografického umiestnenia, dostupnosť sústavy, verejnú akceptáciu, miesto spotreby, administratívne i investičné podmienky vrátane zdanenia. Produkcia elektriny z OZE sa má v prípade nutnosti podporiť trhovo založenými schémami, ktoré sú v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci (EEAG). Nákladovo efektívny rozvoj výroby z OZE sa môže dosiahnuť koordinovaným regionálnym prístupom k podporným schémam.
V súvislosti s prepojením veľkoobchodných a maloobchodných trhoch sa v dokumente poukazuje na to, že regulačné intervencie ako cenové stropy, cenová regulácia, skresľujúce zdanenie a iné zásahy štátu vedú k umelým uniformným cenám a odberateľom neposkytujú žiadne signály v čase, keď je ich účasť na trhu potrebná. Tým zostáva potenciál pre optimálnu reakciu na strane dopytu nevyužitý. Okrem toho sieťové tarify musia byť navrhnuté tak, aby neodrádzali od reakcii na strane dopytu a zároveň zaistili férový príspevok k nákladom na sústavu.
Tretia časť materiálu zdôrazňuje nutnosť regionálnej koordinácie národnej tvorby politík, zlepšenia vzájomných prepojení, spolupráce medzi prevádzkovateľmi sústav a prispôsobenia regulačného rámca integrovaným trhom. Komisiu napríklad zaujíma, či by mal existovať európsky prístup k distribučným tarifám a aké aspekty by v danom prípade mal pokrývať. Posilnenie úloh agentúry ACER by mohlo zahŕňať udelenie právomoci prijímať priamo aplikovateľné a záväzné rozhodnutia v prípadoch iniciatív na úrovni EÚ a v cezhraničných otázkach a tiež zavedenie právomocí na zaistenie súladu s takýmito rozhodnutiami. Posilnenie regulačného rámca môže vyžadovať aj integráciu entít, ktoré dnes občas nie sú predmetom dohľadu, ako sú burzy s elektrinou.
V oblasti európskej dimenzie bezpečnosti dodávok EK vyzdvihuje potrebu riešiť očakávané nedostatočné výrobné kapacity, ku ktorým štáty pristupujú individuálne. V dokumente sa uvádza, kapacitné mechanizmy by mali reagovať len na skutočné zlyhanie trhu a nie podporovať neekonomickú alebo neudržateľnú výrobu. Komisia koncom apríla spustila prieskum zavádzania týchto nástrojov na národnej úrovni.
V záverečnej piatej časti Komisia poukazuje na ďalšie kroky. Medzi možnými legislatívnymi úpravami zmieňuje viacero smerníc (o trhu s elektrinou, OZE, energetickej efektívnosti, bezpečnosti dodávok) a nariadení i dopady na sieťové predpisy.
Finálnu podobu oznámenia a verejnú konzultáciu o novom dizajne trhu s elektrinou predstaví Komisia o niekoľko dní.
© energia.sk
K téme
