Ako sa vlani hýbala cena emisných povoleniek?
„Uplynulý rok nás naučil očakávať neočakávané,“ skonštatoval Daniel Ošťádal, obchodník s emisnými kvótami v spoločnosti Vertis Environmental Finance. V ročnom prehľade stručne vysvetlil, ako a prečo sa vlani hýbali ceny emisných kvót EUA.
Priemerná cena týchto povoleniek bola vlani 5,35 eura, čo bolo nižšie ako v roku 2015 (€7,68). Maximálna cena EUA na trhu bola vlani na úrovni €8,22, minimálna dokonca len €3,89.
Graf vývoja cien EUA v roku 2016
Zdroj: D. Ošťádal/Vertis
V januári 2016 došlo k zrušeniu sankcií uvalených na Irán, čo zatlačilo ceny ropy a povoleniek smerom nadol. Do konca februára bolo bezplatne pridelených 70 % EUA. Štyri krajiny Európskej únie (Fínsko, Chorvátsko, Španielsko a Taliansko) ale v rámci stanoveného termínu nestihli dokončiť ich bezplatný prídel.
V marci boli publikované dáta o overených emisiách za rok 2015,ktoré potvrdili, že emisie v systéme obchodovania s emisiami (EU ETS) medziročne klesli o 7,3 milióna ton (-0,39%), čo bolo podľa Ošťádala v súlade s očakávaním analytikov. Francúzska vláda tiež navrhla, že ak cena EUA klesne pod určitú definovanú úroveň, zruší sa vládna aukcia a kvóty sa presunú do trhovej stabilizačnej rezervy (MSR). Európska komisia (EK) ale návrh Francúzska okamžite odmietla.
Rozhodnutie súdu i Brexit
Koncom apríla európske spoločnosti z plynárenského a chemického sektoru prehrali súdny spor ohľadom požiadavky navýšenia bezplatného prídelu EUA. Súdny dvor EÚ nariadil Európskej komisii, aby do 10 mesiacov vypracovala novú, prísnejšiu metodológiu prídelu bezplatných povoleniek. Toto rozhodnutie viedlo k značnému zvýšeniu cien emisných kvót.
Posledný májový deň spravodajca Výboru pre životné prostredie Európskeho parlamentu (ENVI) Ian Duncan zverejnil správu o reforme ETS po roku 2020. Ošťádal zhrnul, že spravodajca navrhol prehodnotiť lineárny redukčný faktor v roku 2023, stupňovitý bezplatný prídel EUA (4 rizikové kategórie), vyhnúť sa používaniu medzisektorového korekčného faktora, znížiť prah pre vystúpenie z ETS na 50 000 ton CO2 ročne a upraviť termín na odovzdanie EUA.
Ceny povoleniek ovplyvnil aj výsledok britského referenda o Brexite, ktoré sa konalo 23. júna. Ak by Veľká Británia vystúpila aj z EU ETS, britské priemyselné a energetické zariadenia by mohli zaplaviť trh doteraz nahromadenými povolenkami a firmy by ich prestali kupovať.
Letný prepad cien
20. júla EK zverejnila návrh nariadenia o spoločnom úsilí, v ktorom stanovila ciele zníženia emisií členských štátov EÚ, ktoré nie sú zahrnuté do ETS (pre obdobie 2021 – 2030). Ciele zníženia sa rôznia od 0 % (Bulharsko) do 40 % (Švédsko a Luxembursko). Všetky členské štáty budú môcť použiť kredity udelené za zalesňovanie (do celkového limitu 280 miliónov), ale iba 9 členských štátov môže zrušiť 100 miliónov EUA ako kompenzáciu za emisie mimo ETS.
Každý rok v auguste sa znižuje objem aukcií emisných kvót o polovicu, pretože EK predpokladá, že zaisťovacie aktivity energetických spoločností sú nižšie kvôli letným dovolenkám a odstávkam na údržbu. Tento rok bol objem aukcií znížený ešte viac. Až päť aukcií na európskej burze EEX bolo zrušených úplne, pretože zmluva medzi Bruselom a burzou vypršala a musela sa pripraviť nová.
Do vývoja cien významne zasiahli aj pochybnosti o bezpečnosti atómových elektrární vo Francúzsku a ich rozsiahle odstávky. Národný jadrový úrad ASN totiž rozhodol o dodatočných bezpečnostných previerkach jadrových reaktorov, ktoré predĺžili ich údržbu. Začali špekulácie o tom, že chýbajúce kapacity z jadra by mohli byť nahradené výrobou elektriny z fosílnych palív, najmä v Nemecku.
Jesenný rast
Koncom septembra sa krajiny vyvážajúce ropu (OPEC) dohodli na obmedzení produkcie ropy o 700 000 barelov za deň, čo viedlo k posilneniu ceny ropy o 8,4 % v rámci 2 dní. EÚ a jej členské štáty tiež spustili ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody, ktorá nadobudla účinnosť. Bola splnená podmienka, na základe ktorej Parížska dohoda nadobudla účinnosť.
Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO) podpísala v októbri dohodu o kompenzácií emisií z medzinárodnej leteckej dopravy, tzv. opatrenie CORSIA. Podľa neho sú prevádzkovatelia lietadiel od roku 2021 vyzvaní k nákupu emisných jednotiek generovaných z projektov na znižovanie emisií v iných odvetviach (nie letectvo), aby kompenzovali akýkoľvek rast emisií CO2 oproti úrovniam z roku 2020. Do roku 2026 bude schéma dobrovoľná (66 krajín už potvrdilo svoju účasť) a od 2027 sa stane povinnou.
Klimatická konferencia COP22, ktorá sa v novembri konala v Marakéši, nepriniesla žiadny pokrok ohľadom implementácie Parížskej dohody. Žiadny výstup ohľadom využitia Kjótskych kreditov v budúcnosti spôsobil v období medzi záverom konferencie a 30. novembrom pokles ceny kreditov CER o 28 %.
Koncom mesiaca bol v Bruseli zverejnený tzv. zimný balíček o implementácii cieľov EÚ do roku 2030. Návrh, ktorý ešte musia schváliť členské štáty aj Európsky parlament, stanovuje záväzný cieľ zvýšenia energetickej účinnosti o 30 % a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe aspoň na 27 %.
Vlaňajší vývoj v oblasti klimatických opatrení a cien emisných povoleniek uzavrel výbor pre životné prostredie pri europarlamente, ktorý odobril reformu ETS. Tá počíta s vyšším lineárnym redukčným faktorom (2,4 %), vyšším objemom EUA, ktoré môžu byť stiahnuté do rezervy MSR (24% z prebytku každý rok počas prvých 4 rokov fungovania MSR) a zrušením 800 miliónov povoleniek v roku 2021. Vo februári je by mali o reforme ETS hlasovať europoslanci v pléne. Jednania trialógu medzi EP, Radou EÚ a Komisiou by mohli začať na jar.
© energia.sk
K téme
