Aké zmeny sa pripravujú v regulácii elektroenergetiky po roku 2016?

Regulačný úrad by mal už onedlho oficiálne predstaviť  návrh novej regulačnej politiky pre obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2021. S relevantnými hráčmi na trhu, združeniami a verejnými inštitúciami o jej podobe diskutuje už od jari. Náš portál má k dispozícii pracovnú verziu dokumentu. Nižšie prinášame niekoľko postrehov k regulácii v elektroenergetike.

Hoci východiská nového regulačného rámca sú viac-menej totožné so súčasnými, podstatne väčší dôraz sa kladie na výzvy súvisiace s implementáciou európskych energetických politík, vrátane konceptu energetickej únie. Ako príklady „námetov“ pre legislatívne úpravy sa v texte uvádza ochrana odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, ich ochrana pred nekalými praktikami, detailnejšia úprava inštitútu mimosúdneho riešenia sporov či precíznejšia úprava výkonu kompetencií úradu.

ÚRSO počíta so zmenami ustanovení v zákonoch v oblasti tepelnej energetiky, vodárenstva a podpory OZE a VÚ KVET.

OZE – heslom je optimalizácia

V texte sa viackrát používa formulácia o optimalizácii výkonu i podpory výroby elektriny z OZE/VÚ KVET. V duchu súčasnej regulačnej politiky sa majú aj do budúcna výkonovo limitovať tie zdroje, z ktorých dodávka elektriny nie je dostatočne spoľahlivá. Systém podpory sa má zmeniť tak, aby zohľadňoval vplyv na koncové ceny. Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík v nedávnom rozhovore pre náš portál prezradil, aké zmeny okrem optimalizácie výstavby týchto zdrojov prichádzajú do úvahy.

„Zvažujeme zavedenie trhu s kapacitami, to znamená, že sa zrejme budú vypisovať tendre na výstavbu OZE. Nemala by sa automaticky povoľovať výstavba tomu, kto si dá žiadosť. Budeme sa snažiť obmedziť absolútny vplyv na povolenia výstavby zo strany distribučných spoločností a stavebných úradov tak, aby to išlo aj cez verejné inštitúcie, teda ministerstvo hospodárstva a ÚRSO,“ uviedol. Zároveň avizoval úsilie o vytváranie lokálnych systémov distribuovanej výroby za účelom dosiahnutia určitej sebestačnosti v zásobovaní elektrinou.

Napokon o „optimalizácii“ podielu OZE, štruktúry výrobných zdrojov i samotných výkupných cien jasne hovorí aj Energetická politika SR schválená vládou približne pred rokom.

Okrem toho sa v pracovnom návrhu hovorí aj o vytvorení podmienok pre zriadenie centrálneho výkupcu zelenej elektriny a stanovení podmienok predaja takto vykúpenej elektriny. Po zmene systému výkupu dlhodobo volajú viacerí účastníci trhu s elektrinou, najmä trojica prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, ktoré sú v súčasnom systéme povinnými výkupcami takejto elektriny.

Nové priority

Aj v nadväznosti na kritiku Európskej komisie týkajúcej sa vysokých sieťových poplatkov a koncových cien energií, na ktorú ÚRSO reagovalo upozorneniami o skresľujúcich údajoch Eurostatu, sa chce úrad  aktívnejšie angažovať pri zjednocovaní výkazníctva dát a štatistík na európskej úrovni.

Medzi prioritami regulácie v elektroenergetike by sa mala po novom výraznejšie presadiť aj problematika energetickej chudoby, s ktorou sa spája riešenie tejto sociálnej otázky integrovaným postupom a koordináciou z úrovne vlády. Pomôcť má aj zavádzanie inteligentných meracích systémov (IMS) a vytváranie podmienok pre nové tarifné produkty, ktoré by motivovali domácnosti k znižovaniu spotreby elektriny. Priestor pre reformu tarifnej štruktúry v súvislosti s energetickou chudobou a zavádzaním IMS pritom úrad vidí aj v plynárenstve.

Preferovanou metódou cenovej regulácie má zostať cenový strop. Obdobne ako v súčasnej regulačnej politike sa pritom spomína, že v prípade dosiahnutia dostatočnej miery liberalizácie trhu sa má upravovať rozsah a spôsob vykonávania cenovej regulácie.

Keďže regulátor považuje za jedno zo svojich primárnych poslaní ochranu koncových odberateľov, podmienky pre ich vyššiu ochranu by sa mali legislatívne upraviť aj v prípade miestnych distribučných sústav. ÚRSO sa chce viac zasadzovať pri zamedzovaní nekalých praktík, napr. pri podomovom predaji, kde plánuje určiť tzv. etický kódex dodávateľov energií, k dodržiavaniu ktorého by sa mali zaviazať. Etický kódex pritom už dnes zaväzuje členov Združenia dodávateľov energií (ZDE).

Prenos a distribúcia

Odberatelia elektriny by sa tiež mohli popri producentoch elektriny, najmä v súvislosti s rozvojom distribuovanej výroby, plnohodnotnejšie presadiť pri poskytovaní podporných služieb s cieľom zvýšiť konkurenčné prostredie a zároveň prispievať k udržiavaniu výkonovej rovnováhy elektrizačnej sústavy. Pre ilustráciu, riadenie elektrizačnej sústavy stranou spotreby je taktiež jedným z nástrojov, ktoré aktívne presadzuje i aktuálne znenie návrhu sieťového predpisu o výkonovej rovnováhe (návrh európskeho nariadenia), ktorý sa nachádza v legislatívnom procese.

Prioritne by sa však rovnováha v sústave mala i naďalej udržiavať využívaním služieb primárnej a sekundárnej regulácie výkonu. Pre udržiavanie stability sústavy sa má využívať i elektrina z OZE a domáceho uhlia, uvádza sa v pracovnej verzii novej regulačnej politiky.

Pokiaľ ide o cenu služieb prenosovej sústavy, pre užívateľov priamo pripojených do prenosovej sústavy by sa mala uplatniť jednozložková cena v €/MW, namiesto tarify za prístup do prenosovej sústavy a tarify za prenos elektriny. Znamená to, že cena za prenos sa bude vzťahovať výlučne ku kapacite za prenos a technickému dimenzovaniu odberného a odovzdávacieho miesta. Aj v prípade užívateľov priamo pripojených do distribučnej sústavy sa majú vytvárať podmienky pre možnosť v budúcnosti uplatniť jednozložkovú cenu za distribúciu, odvodenú od kapacity, ktorú prevádzkovateľ sústavy udržiava pre konkrétneho užívateľa sústavy.

Pozn. red.: V ďalšom pripravovanom článku prinesieme náhľad do možných zmien v oblasti plynárenstva.

© energia.sk

K téme