Aké alternatívy má V4 pre diverzifikáciu dodávok plynu?

V porovnaní s prevládajúcimi nákladmi na existujúce dodávky plynu existujú podľa nich najmenej dve možnosti diverzifikácie – Nórsko a Južný plynárenský koridor (SGC), ktoré sa vyznačujú nižšími nákladmi, čím jasne stimulujú k zníženiu cien za jeho dovoz. Navyše, vychádzajúc z metodológie rizík Svetovej banky, sú všetky diverzifikačné možnosti, s výnimkou Iraku a Iránu, spojené s nižšími celkovými rizikami.

„Preto môžeme konštatovať, že v regióne V4 je možné diverzifikovať dodávky a nutne do nemusí znamenať príliš vysoké náklady,“ uvádza sa v analýze. „Existujú producenti schopní poskytovať plyn pri nižších nákladoch ako Rusko a, čo je dôležitejšie, za ceny výrazne nižšie než Gazprom v súčasnosti dáva strednej a východnej Európe vrátane niektorých krajín V4.“

Náklady na dovoz

Autori skúmali prijateľnosť (riziká) a tiež cenovú dostupnosť jednotlivých alternatív. Pri dostupnosti vychádzali z maloobchodných cien, ktoré do značnej mieri reflektujú dlhodobé medzné náklady za dodávky (LRMC), čiže náklady na produkciu a tranzit po hranice V4.

V klastri najviac konkurencieschopných dodávok figurujú dodávky z Azerbajdžanu (cez Gruzínsko), Turkmenistanu (cez Transkaspický plynovod, Azerbajdžan a Gruzínsko) a z Iránu po hranice Maďarska a tiež dodávky z Ruska do Poľska cez Bielorusko. V strednom klastri sa nachádzajú dodávky z Ruska cez Ukrajinu po slovenskú a maďarskú hranicu a tiež cez Nord Stream a Nemecko po hranicu s ČR (s výnimkou plynu z polostrova Jamal), rovnako ako plyn z Nórska i z Turkmenistanu prepravovaný cez Irán do Turecka. Ako najmenej konkurencieschopné alternatívy sa ukázali dodávky z Jamalu cez Nord Stream po českú hranicu a LNG.

Zdroj: autori štúdie

Nórsko

V súvislosti s dovozom plynu z Nórska autori poukázali na existujúce dlhodobé kontrakty s Českou republikou, Ukrajinou i Litvou. V nasledujúcej dekáde predpokladajú rast exportu z Nórska zo súčasného objemu 107 bcm ročne na 130 bcm ročne. Vývozná politika Nórska je podľa autorov veľmi priaznivá pre SVE, keďže Oslo sa usiluje získať financie na prieskum uhľovodíkov v Barentsovom mori a hľadá ďalších partnerov v oblastiach mimo Západnej Európy, v ktorých je úroveň cien plynu vo všeobecnosti vyššia.

Južný koridor

V súvislosti s rozvojom Južného plynárenského koridoru, autori upozornili, že hoci objem zásob plynu z oblastí Strednej Ázie, Stredomoria i Blízkeho východu je dostatočný aj pre potreby V4 a Balkánu, problémom môže byť ich reálne získanie z dôvodu geografickej fragmentácie. Napriek lákavým cenám na Balkáne je spotreba niektorých štátov príliš nízka na to, aby prilákala ďalších dodávateľov, najmä zo vzdialených oblastí.

A hoci sú trhy krajín V4 väčšie, každý z nich je viazaný dlhodobými kontraktmi a klauzulou take-or-pay. „Väčšie trhy sú pre dodávateľov atraktívnejšie, nakoľko sa znižujú transakčné náklady. Vo všeobecnosti je tam ťažšie znížiť zisky prívalom komodity na trh a tlakom na zníženie ceny,“ uvádza sa v štúdii.

Nekonvenčný a skvapalnený plyn

Ako najväčšia neznáma z pohľadu diverzifikácie sa javí rozvoj nekonvenčných zdrojov plynu, pričom v prípade Poľska je „extrémne nepravdepodobné“, že sa bridlicový plyn stane významnejším zdrojom skôr než v roku 2025.

Na druhej strane skvapalnený plyn je vďaka flexibilnému trhu a reexportom dostupnejší aj pre dovozcov, ktorí nemajú záujem o dlhodobé kontrakty, čím sa javí ako vhodný doplnok v časoch vysokej spotreby alebo prerušenia iných dodávok. LNG by sa mal preto podľa autorov vnímať hlavne ako možnosť diverzifikácie z bezpečnostného hľadiska a nie priamo páka pre získanie zľavy v rokovaniach s Moskvou o cene plynu. Otázkou je ale výstavba a čas spustenia regasifikačných terminálov v Poľsku i Chorvátsku.

Zopár odporúčaní

Na základe zistení autori navrhli niekoľko odporúčaní v oblasti integrácie trhu i zahraničnej energetickej politiky krajín V4.

Ide najmä o dokončenie liberalizačných a integračných krokov v súlade s politikami EÚ, väčšiu integráciu so susednými krajinami ako Nemecko či Rakúsko a zníženie vplyvu doterajších veľkých hráčov v energetike (štátnych firiem) a záujmových skupín na verejné politiky, nakoľko bránia vstupu a rozvoju nových hráčov.

Pokiaľ ide o vonkajšiu politiku, kontrakty o zemnom plyne by sa nemali spájať s inými dohodami s Ruskom a krajiny V4 by mali podporiť koridor smerujúci cez Turecko a Transjadranský plynovod, hoci obchádza trhy SVE.

Celú analýzu s názvom Diverzifikácia dodávok plynu ako podmienka pre efektívny trh s plynom vo V4 v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

(c) energia.sk

K téme