Aké sú silné a slabé stránky slovenskej energetiky?

Už v máji Európska komisia zaslala členským štátom návrhy tzv. country fiches. Ide o prehľady, ktoré obsahujú predbežnú analýzu týkajúcu sa situácie v jednotlivých krajinách a implementácie energetickej únie. Medzi EK a ministerstvami aktuálne prebiehajú diskusie o hodnotení Bruselu a pripomienkach národných orgánov. Konečné verzie dokumentov sa majú zverejniť v novembri spolu so správou EK o stave energetickej únie.

Prvé návrhy tzv. country fiche k Slovensku aj ďalším štátom EÚ má náš portál k dispozícii. Väčšinou obsahujú už známe údaje z Eurostatu, Európskej environmentálnej agentúry alebo z iných hodnotení EÚ. Hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková uviedla, že k dokumentu sa rezort bude môcť vyjadriť až po ukončení diskusií.

Náčrt SWOT pohľadom Bruselu

V rámci tzv. SWOT analýzy Komisia vo svojom návrhu pozitívne hodnotí zvýšenie kapacity prepojení so susednými krajinami, market coupling s Českom, Maďarskom a Rumunskom, ktorý zlepšil stabilitu cien elektriny v regióne a tiež pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov a zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov (OZE) v súlade s cieľmi stanovenými do roku 2020.

Ako slabinu Slovenska naopak vníma vysoký obchodný deficit súvisiaci s dovozom plynu, ropy i uhlia a tiež vysokú uhlíkovú náročnosť hospodárstva, najmä v priemysle. Negatívne hodnotí aj regulované koncové ceny elektriny a plynu pre všetky domácnosti a malé podniky.

EK vidí príležitosti najmä v rôznych projektoch plynovodov v smere sever-juh a tiež širokej možnosti nákladovo efektívnych investícií do programov obnovy budov a OZE, ktoré môžu znížiť vysokú závislosť na dovoze plynu a prispieť k cieľom do roku 2020. Priestor pre ďalšie zlepšenie identifikovala aj pri rozvoji transparentnosti a predvídateľnosti regulačného rámca a zvýšenia atraktívnosti slovenskej energetiky pre investorov.

Ako hrozby Komisia vo svojom návrhu označila plnú závislosť na dovoze plynu z Ruska a kruhové toky elektriny z Nemecka, ktoré vyžadujú zvýšenie prenosových kapacít. Maloobchodné trhy s energiami by mohli byť viac dynamické a konkurenčné, najmä v prípade plynu.

Zamestnanosť či integrovaný trh

Komisia posudzuje význam energetiky v ekonomikách jednotlivých štátov. Na Slovensku napríklad poukázala na vyššiu zamestnanosť v odvetví energetiky oproti priemeru EÚ, ale tiež na nízky počet pracovných miest priamo alebo nepriamo súvisiacich so sektorom OZE. Zatiaľ čo priemer EÚ bol v roku 2013 na úrovni 0,53 % celkovej zamestnanosti, na Slovensku to bolo len 0,19 %. Pre porovnanie, v Slovinsku tento ukazovateľ dosiahol úroveň 0,42 %, v Belgicku 0,47 %, v Nemecku 0,92 % a vo Švédsku až 1,07 %.

EK ďalej vo svojich prehľadoch dodržiava štruktúru piatich dimenzií projektu energetickej únie. Ohľadom plne integrovaného vnútorného trhu s energiami vyzdvihla Komisia celkovú vysokú cezhraničnú kapacitu pri prenose elektriny až na úrovni 61 %, úzke profily ale treba odstrániť na hranici s Maďarskom. Pri plyne prisudzuje veľký význam pre diverzifikáciu zdrojov interkonektoru s Poľskom alebo nedávno navrhnutému Eastringu.

Pri porovnaní veľkoobchodných i maloobchodných cien elektriny aj plynu vychádza Slovensko lacnejšie oproti priemeru EÚ. Aj hodnotenie výkonnosti trhov s elektrinou i plynom zo strany samotných spotrebiteľov je lepšie než priemer EÚ. Napriek tomu EK kritizuje plošný cenový strop uplatňovaný regulátorom pre domácnosti i malé podniky.

Podľa vybraných štatistických indikátorov v rámci prieskumu sociálnych a životných podmienok (tzv. SILC), ako sú nedoplatky na účtoch za energie, neschopnosť udržiavať v dome primerané teplo a vlhký byt, sa zdá, že problém energetickej chudoby nie je na Slovensku taký vážny. Napriek tomu u nás domácnosti vynakladajú najvyšší podiel výdavkov na energie. V súvislosti so širokou definíciou zraniteľných odberateľov a riešením energetickej chudoby by EK uvítala viac cielený prístup.

Pohľad MH SR

Ministerstvo už zaslalo Komisii prvú reakciu na tzv. country fiche. V rámci svojich pripomienok napríklad podčiarklo význam jadrovej energie, ktorá výrazne prispieva k nízkouhlíkovej výrobe elektriny na Slovensku. Poukázalo tiež na prebiehajúcu prípravu Stratégie nízkouhlíkového rozvoja aj návrhov opatrení na pomoc ľudom ohrozených energetickou chudobou. Tvrdí tiež, že boli splnené odporúčania EK týkajúce sa energetiky v rámci hodnotenia európskeho semestra a kritizovanú cenovú reguláciu nepovažuje za slabosť Slovenska.

Hovorkyňa rezortu vyjadrila „negatívne prekvapenie“ z úniku pracovnému dokumentu ministerstva a odmietla sa k nemu bližšie vyjadriť. Žiaková zdôraznila, že vôbec nemusí byť poslednou verziou v tomto procese.

© energia.sk

K téme