Aké priority si dáva vláda v energetike?
„V energetickej oblasti zostane v centre pozornosti projekt európskej energetickej únie,“ uvádza sa v programovom vyhlásení, ktoré má dnes schváliť vláda. Text bol ako prvý zverejnený na Denníku N.
„Prioritou vlády v plynárskom sektore bude efektívne využívanie existujúcich prepravných kapacít, vytvorenie severojužného koridoru a predovšetkým projekt plynovodu Eastring.“
Ten má obojsmerne prepojiť najväčšiu kompresorovú stanicu v Európe – Veľké Kapušany s plynárenskymi sieťami krajín juhovýchodnej Európy. Vlani v novembri získal status „projektu spoločného záujmu“ (PCI). Jeho prvá fáza s ročnou prepravnou kapacitou 20 mld. m3 by sa mohla do prevádzky spustiť koncom roka 2018.
Vláda však mieni popri podpore diverzifikácie zdrojov a prepojení so susedmi naďalej presadzovať aj zachovanie existujúcich prepravných trás, t.j. najmä prepravu plynu a ropy cez Ukrajinu. Prioritou bude maximálne využitie infraštruktúry prechádzajúcej cez územie Slovenska.
Energetická bezpečnosť
Okrem zvyšovania bezpečnosti dodávok sa má udržať aj vyvážený energetický mix, čo v prípade zdrojovej základne znamená „optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízko uhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia.“
Vláda bude tiež vytvárať podmienky pre dostavbu 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Tie sa majú podľa oficiálneho harmonogramu spustiť do prevádzky v rokoch 2017, resp. 2018.
Zanalyzujú sa tiež možnosti ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Spoločnosť JESS predpokladá výstavbu jedného bloku s tlakovodným reaktorom PWR generácie III+ s čistým elektrickým výkonom do 1.700 MWe. Podľa pôvodného zámeru sa so začiatkom výstavby počítalo v roku 2021, skúšobná prevádzka mala začať od roku 2027 a komerčná o dva roky neskôr.
Odhadované náklady na túto elektráreň sa pohybujú od 4 do 6 mld. eur.
Lacnejšie a udržateľnejšie
„Vláda považuje dôsledné využívanie regulačného rámca na stabilitu cien energií za dôležitú súčasť energetickej bezpečnosti SR a jeden z dôležitých nástrojov podporujúcich udržateľný rozvoj hospodárstva, konkurencieschopnosť priemyslu a kvalitný život domácností,“ píše sa v dokumente.
Kľúčovým má byť nezávislý regulačný orgán a dôrazná podpora zabezpečenia ochrany zraniteľných odberateľov. Súčasťou ochrany spotrebiteľa má byť aj riešenie témy energetickej chudoby. Na doplnenie, podľa zdrojov blízkych pracovnej skupine zloženej zo zástupcov ÚRSO a ministerstiev hospodárstva a sociálnych vecí, na stole už existuje pracovná verzia stratégie s tým, že legislatívny proces by mal zbehnúť tak, aby bol finálny dokument prijatý a účinný ku koncu tohto roka. Neoficiálna pracovná verzia obsahuje navrhnuté kritériá pre posudzovanie ohrozenia energetickou chudobou a tiež aj špeciálne sociálne dávky ako nástroj na riešenie problematiky.
Pre podporu konkurencieschopnosti priemyslu chce vláda posúdiť možnosti, ktoré povedú k zníženiu koncovej ceny elektriny v súlade s pravidlami EÚ pre oblasť štátnej pomoci. Navyše priemyselná politika už nebude zameraná na poskytovanie subvencií energeticky náročným odvetviam, ale na podporu zavádzania inovácií, ktoré znižujú energetickú, materiálovú a emisnú náročnosť.
Výzvou je podľa vlády aj očakávaný rozmach elektromobility, ku ktorému chce prispieť podporou budovania potrebnej infraštruktúry.
Hoci v mnohých bodoch týkajúcich sa energetiky je vláda skôr všeobecná, jasné je, že zásadnú reformu čaká systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Návrh ako systém zmeniť by sa mohol objaviť na stole už v tomto roku. V aktuálnej energetickej politike sa predvída koniec výkupných cien po roku 2020, v regulačnej politike na roky 2017 – 2021 sa okrem iného hovorí o jednotnom výkupcovi elektriny z OZE/KVET a tiež o kapacitných mechanizmoch.
Podporiť sa má predovšetkým využitie obnoviteľných zdrojov energií na vidieku.
Efektívnejšie
Vláda tiež vytvorí podmienky pre zvyšovanie energetickej efektívnosti (znižovanie energetickej náročnosti). Efektívnym nasadzovaním inteligentných technológií pri spracovaní surovín sa má napríklad naštartovať prechod na cirkulujúcu ekonomiku a zvýšiť aj energetické zhodnocovanie odpadov.
Vzhľadom na vysokú energetickú spotrebu energie v budovách bude vláda pokračovať v politike zlepšovania energetickej hospodárnosti budov, podporovať odstraňovanie systémových porúch v bytových domoch a ich obnovu. Rovnako plánuje pokračovať aj v programe zatepľovania stavieb, ktorý však administratívne zjednoduší.
Práve náročné byrokratické procesy a množstvo vyžadovaných potvrdení a príloh bránia rýchlejšej realizácii zatepľovania budov. Po roku 2020 budú navyše všetky budovy musieť spĺňať štandardy stavieb s takmer nulovou spotrebou.
Ambíciou vlády bude tiež vytvorenie priaznivých podmienok pre tvorbu „zelených“ pracovných miest a investícií, podpora ekoinovácií, ako aj aplikovanie zeleného verejného obstarávania. Pri znižovaní emisií a reforme systému obchodovania s povolenkami mienia ministri presadzovať také návrhy, ktoré budú dlhodobo udržateľné pre životné prostredie, avšak zároveň motivujúce a spravodlivé pre podniky zahrnuté v schéme EÚ ETS.
© energia.sk
K téme
