Akčný plán EK môže veternej energetike na Slovensku priniesť know-how i financie
Akčný plán pre veternú energetiku predstavený tento týždeň Európskou komisiou (EK) môže priniesť Slovensku významný impulz, a to nie len prostredníctvom know-how ale aj financií.
Ako uviedla Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), materiál počíta s viacerými oblasťami pomoci, pričom jednou z kľúčových je zrýchlenie povoľovacích procesov na výstavbu veterných elektrární.
Akčný plán
„Akčný plán prináša členským krajinám napríklad aj digitálny nástroj EasyPermits, ktorý je už v pilotnom testovaní v Dánsku a Poľsku, dokáže pomôcť inštitúciám spracovať trikrát viac projektov žiadajúcich o povolenie,“ priblížil člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Materiál okrem toho napríklad zafinancuje aj projekty zamerané na využitie technickej expertízy na nastavenie rýchlejších a flexibilnejších procesov.
Podľa SAPI by využitie nových nástrojov z akčného plánu malo byť jednou z priorít novej ministerky hospodárstva Denisy Sakovej. „Rozumieme, že kľúčovou agendou novej vlády je vyriešenie cien energií na budúci rok. Avšak akčný plán jasne hovorí, že členské krajiny sa k jeho plneniu majú prihlásiť najneskôr do konca tohto roka,“ upozornil Lacko. Podľa SAPI by Slovensko, ktoré je na chvoste využívania veternej energie v Európskej únii, nemalo túto príležitosť zahodiť.
Pomoc krajinám
Navyše Európska komisia v novembri predstaví aj Akčný plán pre rozvoj sieťovej infraštruktúry, ktorý má pomôcť členským krajinám pripraviť technické kapacity sietí aj na tento typ zdroja elektriny. Táto finančná podpora bude pravdepodobne zohľadňovať nielen plány krajín na papieri, ale aj posun, ktorý už urobili alebo urobia v dohľadnej dobe v oblasti rozvoja veternej energetiky a OZE.
Na Slovensku máme v súčasnosti iba päť veterných elektrární v dvoch lokalitách. Za posledných 19 rokov sa nevybudovala ani jedna veterná elektráreň, pričom aj naďalej prípravu projektov predlžujú zdĺhavé a problematické povoľovacie procesy. Slovensko už minulý rok malo mať podľa strategických materiálov štátu v prevádzke 100 megawattov (MW) inštalovaného výkonu veterných elektrární, realitou sú 3 MW.
K téme
