AFP: Ruské obete černobyľskej havárie sa cítia opustené štátom

K najhoršej havárii v dejinách jadrovej energetiky došlo takmer presne pred 30 rokmi – 26. apríla 1986.

Dedina na západe Ruska, Staryje Boboviči, z ktorej sa obyvatelia odmietli vysťahovať, bola až dosiaľ považovaná za „zakázanú zónu“. Podľa prezidentského dekrétu sa ale rádioaktivita znížila, preto drasticky poklesne aj finančná pomoc od štátu v podobe úhrady liečebných výloh, dotovania ozdravných pobytov pre deti v sanatóriách a v ďalších sociálnych programoch.

Sama úroveň rádioaktivity v oblasti poklesla však podľa odborníkov Alexeja Kiseljova a Rašida Alimova z nevládnej ekologickej organizácie Greenpeace poklesla len nepatrne. S dozimetrami v rukách merajú výskyt rádioaktívnych častíc v okolí. „Je to viac než 30-násobok maximálnej odporúčanej dávky,“ tvrdí Rašid.

Černobyľskou haváriou vo vtedajšej ukrajinskej sovietskej republike bolo postihnutých asi 4413 ruských obcí. V prípade 338 obcí ako Staryje Boboviči budú dotácie od júla znížené a 558 obcí bude zo zoznamu úplne vyškrtnutých.

„Týmto dekrétom štát odmieta uznať, že bude treba 2000 rokov, a nie 30 rokov, aby sa oblasť dekontaminovala,“ kritizuje biológ Anton Korsakov, špecializujúci sa na dopady černobyľskej havárie v Brjanskej oblasti na západe Ruska, ktorý poukázal aj na to, že kojenecká úmrtnosť v oblasti je 5-krát vyššia než celoštátny priemer. Štyri pätiny z detí, ktoré haváriu prežili podľa úradných štatistík trpia jednou či niekoľkými chronickými chorobami.

V nemocnici v Novozybkovu, ležiacom asi 180 kilometroch od Černobyľu, chirurg Viktor Chanajev upozorňuje, že mnoho ľudí sa nedokáže uzdraviť, pretože hradené lieky nie sú z najúčinnejších, a tak je treba kupovať iné, drahšie. Od júla finančná pomoc klesne, pretože Novozybkov sa zmení z miesta určeného k evakuácii na obývateľnú oblasť. Chanajev tiež  pripomína, že v lete, kedy býva radiácia najsilnejšia, bude stále nutné odísť z mesta preč.

Kontroly rádioaktivity u značnej časti ruských potravín a nápojov boli v roku 2011 zrušené, a tak sa podľa Greenpeace na pulty po celej krajine dostáva mnoho rádioaktívneho tovaru z Brjanskej oblasti. Dokonca aj nábytok, pretože firmy využívajú drevo z lesov v „zakázanej zóne“, tvrdí advokát Alexander Govorovskij, ktorý podal sťažnosť na oblastnú lesnú správu, ktorá nad tým priviera oči.

ČTK, energia.sk

K téme