Administratívna náročnosť vznikla na šikanu podnikateľov

Regulačný úrad bude mať nové vedenie. Považujete zlepšenie podnikateľského a regulačného prostredia v slovenskej energetike za reálne?

Neverím tomu. Úradníkov je zbytočne veľa a ÚRSO má potenciál zamestnať asi 130 ľudí s mimoriadne vyvinutým pudom sebazáchovy. Preto nemám najmenšie očakávanie, že sa pohneme napred. V tomto som skôr skeptik. Ale ak by sa aspoň čo to podarilo vo veciach, ktoré sú úplne nezmyselné a výnimočné v slovenskom ekonomickom prostredí, tak by to veľmi pomohlo.

Ktoré problémy treba podľa Vás riešiť prioritne?

Vezmime administratívnu náročnosť. Tá bola minulým vedením úradu vyvinutá za účelom šikany podnikateľov a deformácií podnikateľského prostredia. Navymýšľali sa povinnosti, ktoré sú v mnohých prípadoch nezlučiteľné so zdravým rozumom. Napríklad evidencia sťažností – kto si bude sťažovať u teba na teba? Každý pôjde na inú inštanciu, v elektroenergetike je kompetentné práve ÚRSO. No na ÚRSO dokonca ani nerozlišujú rozdiel medzi reklamáciou a sťažnosťou, čo už predstavuje žalostný stav.

Dodávatelia na trhu s energiami tiež musia zamestnávať ľudí na vyhotovovanie zbytočných cenových návrhov či prevádzkových poriadkov, pri ktorých by sa dali postupy ľahko zjednodušiť. Zaráža ma tiež to, že normálny podnikateľ by mal bojovať, aby takéto povinnosti neboli, resp. aby mali logiku. A predsa sa našli firmy, ktorí na zložitých legislatívnych povinnostiach vybudovali komerčný produkt a vymysleli softvérový nástroj na ich evidenciu. Na takýchto hlúpostiach sa síce dá urobiť biznis, ale triešti to sily v boji proti zbytočnostiam..

Úradníci od nás nedávno chceli všetky možné údaje o odberateľoch – meno, adresu, EIC kód, IČO a DIČ u firiem. Chcela by som položiť verejnú otázku – na čo to komu je? Aký je účel takéhoto zberu údajov? Na nič iné ako na obchodovanie s databázami sa to nedá použiť. OKTE má všetky potrebné údaje uložené v svojom dátovom sklade. Prečo ich pýtajú po častiach od dodávateľov? Aj to sa dá považovať za šikanovanie. Je to, ako keby prebiehal prieskum, ktorá pekáreň komu koľko rožkov predala. A pritom stačí vedieť koľko múky minuli.

Pred pár dňami sme upozorňovali, že ceny elektriny na burze stúpli, čo by sa malo odzrkadliť aj v náraste koncovej ceny, vrátane domácností. Od 1. júla máme právo podať cenový návrh, pretože v júni skončilo monitorovacie obdobie pre vývoj ceny. Všetky neznáme sú známe a nie je na tom čo vymyslieť. Otázkou je, či do toho budú chcieť politici vstúpiť alebo nie.

My podáme cenový návrh v najbližších dňoch. Jediné čo nám ešte chýba je tabuľka ÚRSO, ktorá slúži na výpočet ceny  a ktorú sme si už vyžiadali. Tá síce nie je nikde v žiadnej legislatíve nariadená, ale bez nej sa nepohne vlak. Je to tiež nezmysel – vyhláška stanovuje, z čoho vychádzať pri cenovom návrhu o tabuľke úradu nehovorí nič, ale bez príslušnej excelovskej tabuľky nedokážete podať cenový návrh. Sú to historické zvyklosti úradníkov.

Ministerstvo hospodárstva tiež začalo viac komunikovať s energetickou obcou v rámci pracovných skupín. Pripravuje napríklad reformu podpory OZE aj tarify za prevádzkovanie systému

To, že ministerstvo hospodárstva začalo s dodávateľmi viac komunikovať, je vyvolané predovšetkým aktivitou Združenia dodávateľov energií (ZDE). To si dovolilo upozorniť na to, že pri tak dokonalom vedení úradu, ako sme tu dlho mali, nie je niečo v poriadku. A dokonca predseda ZDE nabral tú drzosť, že napísal list premiérovi. Ten potom delegoval úlohu na ministerstvo hospodárstva a to nás na rozhovory  prizvalo. 

Je pravdou, že v pracovných skupinách je po dlhých rokoch nečinnosti vidieť, že ministerstvo berie iniciatívu do vlastných rúk. Avšak dlhé roky energetiku ignorovalo, nechalo to na úrad a jeho pána predsedu. Teraz chcú byť aktívni a čo si pamätám, tak prvýkrát v histórii chcú zjednotiť energetický trh. Ministerstvo chce, aby  široké spektrum energetikov, vrátane politicky vplyvných ľudí, podporilo a tlieskalo im, keď pôjdu presadzovať financovanie nevyhnutných reforiem u ministra financií.

ZDE aj ZMDS, ktorých ste zakladajúcim členom, nedávno predložili vlastné návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia. Medzi nimi žiadate upraviť definíciu zraniteľného odberateľa. Prečo?

My len chceme vedieť, kto je vlastne ten zraniteľný odberateľ, keďže na Slovensku poznáme dve definície. Jeden výklad je európsky a používa sa aj v ostatných krajinách EÚ a jeden špeciálne slovenský. Výsledkom je, že zraniteľný odberateľ, ktorý je mimo domácností a malého podniku, ako sú napríklad detské domovy, či zariadenia pre seniorov,  je vylúčený z ochrany v zmysle zákona o regulácii. V zmysle zákona o energetike by ním mal zostať, ale regulačný zákon ich vylučuje.  Je to právny nezmysel a výraz zraniteľný spotrebiteľ bol len zneužitý  s cieľom dosiahnuť politické želanie o tom, ako tu všetkých budeme chrániť, pretože sú to naši voliči.

Celý proces sa zvrhol do takej absurdity, že za zraniteľných odberateľov považujeme aj garáž, chatu alebo iný objekt, ktorý neslúži na bývanie. U malých podnikov  dokonca aj krčmu, alebo herňu. Nie je dôvod, aby tieto odberné miesta boli cenovo regulované a aby boli považované za zraniteľných odberateľov.

Podľa smernice EÚ pritom majú byť zraniteľnými odberateľmi len osoby, ktorých životné funkcie sú odkázané na dodávky energií.

Pri domácnostiach navrhujete, aby sa inštitút zraniteľného odberateľa obmedzil spotrebou do 4 MWh ročne. Prečo práve táto hranica?

Je to hranica, ktorou v tomto štáte zadefinovali, že do roku 2020 budú vo všetkých OM so spotrebou nad 4 MWh ročne namontovanené inteligentné meradlá (IMS). Súčasne nás Európska únia upozorňuje, že by sme mali pristúpiť k určitej, aspoň čiastočnej,  deregulácii cien. Existuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ proti Poľsku, kde sa regulovali maloobchodné ceny elektriny aj plynu pre všetkých odberateľov. Výrok súdu znel, že krajiny síce môžu cenu regulovať, ale nie celoplošne a časovo neobmedzene.

U nás by tým časovým faktorom mohla byť inštalácia IMS, čiže odberatelia s takýmto meraním by boli deregulovaní. Krásne by to nahrávalo postupnej deregulácii. Zároveň by zostali chránení ľudia s nižšou spotrebou a za zraniteľné domácnosti by sa už nepovažovali podnikatelia žijúci v luxusných vilách. Vďaka IMS navyše prichádza možnosť, že sám odberateľ môže vplývať na svoju výslednú spotrebu a náklady.

V rámci pripravovanej novely cenovej vyhlášky v elektroenergetike by sa mohli do reality vrátiť sadzby pre IMS aj nabíjanie elektromobilov s variabilnou tarifikáciou. Magna ju začala ponúkať už skôr, ako prvá a dnes asi jediná na Slovensku. Aké máte skúsenosti?

Túto IMS tarifikáciu využívame, pretože ide o neregulovanú cenu. Umožňovala ju aj staršia, dnes už neplatná, vyhláška. Naši zákazníci to ocenili a ujalo sa to. Máme v domácnostiach vyše 150 IMS-károv, pričom asi 120 z nich pristúpilo  k zmluvám o variabilnej tarifikácii.

Keď sme zavádzali cenovú tarifikáciu pre IMS, rozdelili sme deň do štyroch časových pásiem. Spotrebu, ktorú dovtedy mali všetci rovnakú, lebo bola daná typovým diagramom, sme ocenili na priemernú spotrebu. Kto bol lepší ako typový diagram, má výrazne nižšie cenu. Kto má oproti nemu horšie výsledky, môže platiť viac, priznávam. Ale je to objektívne nacenené podľa nákladov a odberatelia stále majú možnosť si niektorú spotrebu premietnuť do iného času. Poskytli sme im aj mobilnú aplikáciu, aby si to mohli aj kontrolovať.  Je to transparentné a férové.

Ministerstvo hľadá spôsob opäť zaviesť tarify pre IMS a elektromobily. Tomu minulému pokusu úradu, ale chýbal obsah. Úrad povedal už v predchádzajúcej, chvíľu platnej vyhláške, že regulácia pri IMS je trojpásmová. Keďže máme aj neregulovanú dodávku s variabilnou tarifikáciou v 4 + 4 časových pásmach, podali sme návrh s rovnakou cenou pri regulovaných troch časových pásmach. Úrad nám to vrátil, lebo sme nedefinovali  a nepomenovali  tarify, pritom sám úrad sa vo vyhláške uspokojil s pomenovaním prvá, druhá a tretia tarifa, bez bližšej definície. To, že ceny boli rovnaké, mu vôbec nevadilo. To len potvrdzuje moje úvodné slová o kvalite práce na ÚRSO.

Aké ďalšie zmeny je z vášho pohľadu nevyhnuté riešiť v tejto pripravovanej novele cenovej vyhlášky?

Dostali sme sa k neoficiálnemu zneniu návrhu novely vyhlášky,  ktorej obsah by sme výrazne zredukovali. Regulácia cien komodity je hlúposť a politici si tým len komplikujú život. Súčasné obdobie je toho dôkazom.

Keď išli ceny na burze dole, prirodzene sme išli dole aj bez ich regulácie. Vždy sme ponúkali aj nižšie ako vyšli regulačné vzorce, pretože sme si vzájomne konkurovali. Teraz prichádza obdobie, kedy sa budeme my smiať, že nám to tak zaregulovali, ale politici sa budú musieť postaviť pred národ a vysvetliť, prečo cena pôjde hore. Alebo to budú musieť úplne pokryviť a povedať, že ceny nestúpnu.

Ale regulácia nie je sociálny ústav. Má zabezpečiť, aby aj o desať rokov prevádzkovatelia sústav existovali, boli schopní reprodukcie svojho majetku a zabezpečili svoju funkcionalitu a rozvoj.

Poviem príklad z oblasti liekov. Cena inzulínu nie je regulovaná a je životnou potrebou pre diabetikov. Zaregulované je to, akou sumou pomôžeme tým, ktorí inzulín potrebujú. Je principiálna hlúposť, že elektrinu sme vyhlásili celoplošne za niečo chránené. Prečo? Nie je tu žiadny monopol ani ekonomický fundament, ktorý by to podporoval, len samoľúbosť politikov.

Tiež by sme uvítali, keby sa zjednotil pohľad na distribučné spoločnosti. Dlhé roky musíme odberateľom vysvetľovať, aké sadzby a prečo ktorá z nich poskytuje. Každá distribučka sa môže rozhodnúť, ktorú sadzbu z celkového balíka si vyberie a ktorú vôbec nepoužije.

Vo viacerých návrhoch na zlepšenie podnikateľského prostredia združenia apelovali aj na SPP-Distribúciu. Aké hlavné ťažkosti ste identifikovali na trhu s plynom?

Prvou z nich je niečo, čo sa nazýva tzv. zvyškový diagram. Kedysi sa netransparentne zúčtovávali  odchýlky u distribučiek aj pri elektrine. Jedným z najväčších úspechov ZDE bolo, že od 1. januára 2014 sa zmenil systém zúčtovania odchýlok. Zvyškový diagram sa vypustil a začali sa objektivizovať straty v sústave. Slovenský trh s elektrinou je už vďaka tomu diametrálne ďalej. Veľmi tomu ďalej pomáha IMS, ktoré vytesňuje objem nepresne meranej elektriny. V plyne je podobný problém.

Správu meraní a správu výpočtu denných maxím (DMM) za kategóriu C denne nemeraných odberateľov robí SPP-Distribúcia. Keďže tento rok bol január extrémne studený, došlo k tomu, že viacerí dodávatelia prekročili denné maximum.  Aj my. Keď sme SPP-Distribúciu požiadali, aby nám ukázali výpočet, zistili sme, že výpočet v kategórii C obsahuje znaky absolútne nevysvetliteľných vzťahov. Dokonca, keď sme sa o to začali zaujímať ešte hlbšie, bolo nám povedané, že ide o predmet obchodného tajomstva. Pokiaľ my máme  za predmet obchodného tajomstva niekomu platiť, chceme, aby to bolo spočítané transparentne a bolo to kontrolovateľné.

Odvtedy dávame za pravdu tým, ktorí sa usilujú o to, aby aktivita výpočtu odchýlky, denných maxím a správa meraní, bola SPP-Distribúcii odňatá. Robiť by to mala iná entita, ktorá je od výsledkov týchto meraní nezávislá.

Navyše, pokiaľ odberateľ prekročí denné  maximum, zaplatí za to pokutu. Keď suma odberateľov prekročí denné maximum tak, že aj dodávateľ za svojich odberateľov prekročí svoje maximum, zaplatí za to ďalšiu pokutu. Takéto dvojité sankcionovanie nie je v poriadku.

Tajomstvá navyše vyvolávajú špekulácie o tom, že pri udeľovaní pokút jednotlivým dodávateľom si môže distribútor plynu svojvoľne rozhodovať tak, aby mu to bolo najvýhodnejšie. Čiže jeden deň ju uloží jednému dodávateľovi, ďalší druhému. Keďže výpočet je predmetom obchodného tajomstva, nie je možné to skontrolovať. Ak by som však bola na mieste SPP-Distribúcie, vedela by som si na tomto zarobiť pri tuhej zime balíček pár sto tisíc eur mesačne, lebo dodávateľov len vždy zoradím tak, aby to bolo pre mňa výhodné.

Na fotografii s generálnym riaditeľom Magna Energia Martinom Ondkom. Foto: energia.sk

Aké ďalšie slabé miesta na trhu s plynom vidíte?

Z obchodného hľadiska je problémom aj likvidita trhu, čo vyplýva aj z toho, že na trhu je len jeden veľký hráč, ktorý vlastní a prideľuje kapacity. Nastavené je to tak, že čím väčšiu kapacitu si obchodník kúpi, tým má lepšiu cenu. Čo by pomohlo, je zrušenie domácej kapacity alebo aspoň rozdelenie taríf, ktoré neznevýhodňuje menších obchodníkov.

Realitou tiež je, že dodávateľ si objedná kapacitu na vstupnom bode pre celé portfólio odberateľov, zaplatí za to, ale zákazník za ňu zaplatí ešte raz individuálne. Teda distribútor plynu dostane dvakrát zaplatené za to isté. Obdobne ako pri dvojitom pokutovaní za prekročenie DMM.

Problémom sú aj termíny objednávania kapacít, a to tri pracovné dni vopred. Ak príde nejaký víkend či nedajbože zhluk sviatkov, môže sa to predĺžiť aj na 6 dní. Rada by som videla meteorológa, ktorý ktorý si trúfa takto dlho vopred presne určiť predpoveď počasia. Povedzme, že prídu extrémne studené Vianočné sviatky, za ktorými je hneď víkend. V sviatočnom období je takmer nemožné flexibilne si objednať kapacitu.

Otázkou je, či je takáto trojdňová lehota oprávnená a adekvátna, keď distribútor používa nový IT systém, v ktorom je takmer všetko zautomatizované. Bolo by vhodné umožniť flexibilnejšie objednávanie v kratšej lehote či dokonca v priebehu dňa. Technicky by to pre nich nemusel byť problém. Ak investovali peniaze do nového systému, dalo by sa očakávať, že prinesie novú funkcionalitu a zlepšenie komunikácie of dodávateľov k distribúcii.

Pri elektrine takéto problémy nie sú?

Čáry-máry s rezervovanými kapacitami sa robia aj u distribútorov elektriny. Distribučky vždy kombinujú objednávanie rezervovanej kapacity tak, aby to bolo nevýhodné pre odberateľa. Keď si objednáš mesačnú, máš ju výrozne drahšiu ako trojmesačnú, ktorá je drahšia ako ročná.

Zároveň je stanovené, kedy môžeš prejsť z ročnej na trojmesačnú, ale už sa nemôžeš vrátiť späť do ročnej. Takéto formulky nájdeme v prevádzkových poriadkoch. Možno to nemá ani oporu v legislatíve. Je to historická zvyklosť, ale určite to nie je ústretové pre zákazníka.

Investor napríklad postaví fabriku na zelenej lúke. Na začiatku dostane nejakú trafostanicu a objedná si rezervovanú kapacitu. Časom ju potrebuje zvýšiť, potom  mu výroba klesne a potrebuje ju znížiť. Distribučka to už ale nedovolí kvôli termínom podania objednávky a tak musí naďalej platiť za to, čo si objednal.

Rezervované kapacity majú byť o bezpečnosti siete, elektrizačnej aj plynovej. Preto je otázne, či ide o opodstatnené obmedzenia v termínoch objednávania.

Na liberalizovanom trhu s elektrinou sú zaujímavé aj dopyty distribučných spoločností. Do 30.6 im máme  záväzne definovať požiadavku na rezervovanú kapacitu v nasledujúcom roku. Ak ešte súžažíme vo viacerých verejných obstarávaniach a tendroch, je to celkom veľká odvaha povedať čo bude. Logika tejto požiadavky vychádza ešte z doby, keď sa muselo vopred povedať, čo treba v rámci päťročnice naplánovať. Pritom je to obchodný nezmysel.

Martina Babelová pôsobí ako právnička v spoločnosti Magna Energia a.s. Rozprávala sa ňou šéfredaktorka portálu Lenka Ferenčáková. Prepis rozhovoru bol autorizovaný. Foto: energia.sk

© energia.sk

K téme