Štúdia: Aby sa nízkouhlíkové technológie podporovali inteligentnejšie
Georg Zachmann z bruselského inštitútu Bruegel vo svojej krátkej štúdii popisuje interakciu medzi troma prístupmi, ktoré sú efektívne pri podnecovaní inovácií do nízkouhíkových technológií. S cieľom dosiahnuť inteligentnejšiu podporu týchto technológií, odporúča zlepšiť obchodovanie s emisiami, posilniť európsku spoluprácu, lepšie kombinovať podporu výskumu, predvádzania a nasadzovania inovácií a metodickejšie vyberať jednotlivé technológie.
Na podporu inovácií existuje široká paleta nástrojov, od patentovej ochrany cez financovanie výskumu z verejných zdrojov a verejné obstarávanie, ktorými sa dotujú technologické novinky v súkromnom sektore. Aj keď chýba akýsi konsenzus o najlepších postupoch, existuje množstvo konvenčných rád čo áno, čo nie. Napríklad, treba pravidelne robiť nezávislé vyhodnotenie inovačných politík, treba sa pri výbere projektov vyhnúť nadmernej nechuti voči rizikám, treba stanoviť jasné mechanizmy pre obmedzovanie podpory.
V prípade nízkouhlíkových inovácií je špecifickou výzvou zameranie inovácií tak, aby došlo k poklesu nákladov na dekarbonizáciu. Na to by mali slúžiť tri hlavné politické prístupy: spoplatnenie emisií uhlíka, priama podpora verejných i súkromných investícií do výskumu a vývoja v presne zacielených technológiách a vytvorenie dopytu po takýchto technológiách. Spolu dokážu značne prispieť k inovatívnym riešeniam a znižovaniu nákladov – viď. nákres.
Ak by firmy vedeli, že oni alebo ich (potenciálni) klienti budú v budúcnosti čeliť vysokým cenám CO2, boli by oveľa viac stimulované investovať do rozvoja bezemisných alternatív. Výzvou pre EÚ preto je, aby vytvorila „správnu“ cenu, ktorá by bola trvalo dôveryhodná.
Dekarbonizácia môže prebiehať niekoľkými značne odlišnými cestami:
- nízkouhlíková výroba elektriny (či už z obnoviteľných zdrojov, jadra alebo elektrární vybavených technológiou zachytávania a skladovania uhlíka), plus elektrifikácia dopravy a vykurovania versus vodík ako nový nositeľ a skladovateľ pre energiu
- centralizácia dodávky energie so silnými sieťami versus decentralizované riešenia s lokálnym uskladnením
- masívna redukcia spotreby energie versus dekarbonizácia dodávky energie.
Európa sa v poslednom čase zamerala na nasadzovanie technológií do praxe. Verejné výdavky na solárnu či veternú technológiu preto boli podstatne vyššie (až 48 miliárd eur v pätici najväčších krajín EÚ v roku 2010) než výdavky na samotnú vedu a výskum (asi 315 miliónov eur). Je otázne, či takéto uprednostňovanie je najefektívnejším spôsobom ako stimulovať inovácie.
Celý policy brief v angličtine nájdete na tomto odkaze.
© energia.sk
K téme
