Vykurovanie na biomasu má podľa obcí v okolí Banskej Bystrice výhody
„Nový spôsob vykurovania dovoľuje systém stále temperovať, nedochádza k vychladnutiu a tým k zvýšenej spotrebe paliva. Po prvej zimnej sezóne si práve toto starostovia najviac pochvaľujú,“ priblížil štatutár združenia Peter Lakomčík. Do projektu boli vybraté obce, ktoré neboli plynofikované. Sem patria Čierny Balog, Hiadeľ, Kordíky, Králiky, Ľubietová, Poniky, Riečka a Tajov.
Za najväčší prínos považuje starosta Ľubietovej Pavel Zajac dostatok vykúrených priestorov pre rozvoj spoločenského života v obci. Kultúrny dom predtým vykúrili približne trikrát za zimu. „Za obrovské peniaze,“ podotkol. Dnes môže byť kultúrne podujatie kedykoľvek. „Za cenu, ktorú sme dali za koks – kúrili sme dve budovy – vykurujeme osem budov,“ doplnil starosta. Odpadli tiež problémy s pravidelným prikladaním. V starej kotolni bolo potrebné naložiť večer o 22. hodine a ráno okolo 5. hodiny. „Dnes sa o to stará automatika,“ dodal Zajac.
Novou palivovou základňou sa v Ponikoch začalo kúriť v polovici septembra 2011. „Vo vykurovacej sezóne 2010/2011 stálo obec Poniky vykurovanie obecných budov okolo 38.000 eur, no vo vykurovacej sezóne 2011/2012 sme za vykurovanie obecných budov zaplatili okolo 18.000 eur,“ priblížil prednosta obecného úradu Roman Mikušinec. Zmenou spôsobu vykurovania došlo aj k modernizácii jednotlivých kotolní, z ktorých niektoré boli už v havarijnom stave.
Poslednú zimu boli aj budovy Čierneho Balogu vykurované novou technológiou. „Na základe prvých vyúčtovaní tepla, ktoré zatiaľ prebehli, môžeme povedať, že náklady na vykurovanie sú nižšie ako pred rekonštrukciou, kedy sme kúrili tuhým palivom – uhlím,“ priblížil prednosta obecného úradu Róbert Hlaváčik. Ako pokračoval, úspora sa dá predpokladať aj v zautomatizovaní systému vykurovania v kotolniach na štiepku, kde nie je potrebná stála obsluha. Tiež v tom, že jedna kotolňa vykuruje tri budovy. Prínosom projektu je podľa neho zníženie škodlivých emisií a pozitívny dopad na kvalitu ovzdušia v obci, ale aj modernejšia technológia, ľahšia manipulácia a obsluha kotolní.
Na otázku, koľko percent ročne priemerne ušetria obce na kúrení, Lakomčík vyčíslil, že podľa vyjadrení niektorých starostov sa úspora pohybuje na úrovni okolo 20 až 30 %. Ide však o skreslené informácie, keďže z roka na rok stúpajú ceny paliva. „Dalo by sa to presnejšie určiť, keby pred realizáciou projektu bolo teplo merané tak, ako je to teraz,“ dodal Lakomčík. Počas prvej vykurovacej sezóny sa spolu vyrobilo a v obecných budovách spotrebovalo približne 9600 GJ tepla.
Najväčšou ekonomickou výhodou je podľa Lakomčíka tá, že si obce zrekonštruovali obecné kotolne, ktoré boli väčšinou v havarijnom stave, za 5 % hodnoty investície. „Nezanedbateľný je aj ekologický prínos. Zmenou palivovej základne kotolní na pevné palivo sa zníži množstvo emisií do ovzdušia,“ avizoval. Čo je podľa jeho slov najpodstatnejšie, zvýšil sa komfort kúrenia a je menej strát pri opakovaných nábehoch kotlov.
Celkovo si projekt vyžiadal viac ako 7 miliónov eur. Zahrnuté sú v tom výdavky na stavbu skladov štiepky či rekonštrukciu kotolní. Z Európskej únie pochádzalo 85 % financií, 10 % bolo zo štátneho rozpočtu a 5 % z obcí. Drevná štiepka sa získava posekaním zvyškov po ťažbe dreva z obecných lesov (Ľubietová, Poniky) a zvyškov po pílení dreva z píl (Ľubietová, Poniky, Čierny Balog).
Zdroj: TASR
K téme
