Technické zhodnotenie národných akčných plánov pre OZE

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) vypracovalo technické zhodnotenie akčných plánov pre OZE – NREAP. Malo tri hlavné ciele:

Overiť dosiahnutie celkového cieľa EÚ 27, teda 20 % energie z obnoviteľných zdrojov, a jednotlivých národných cieľov každej členskej krajiny,

Porovnať navrhované obnoviteľné zdroje s odhadmi,

Uskutočniť komparatívnu analýzu medzi nahlásenými dátami a dátami o technicky i ekologicky dostupnými a hospodársky konkurencieschopnými zdrojmi. Na záver analýzy identifikovať možné nebezpečenstvá (kapitálové, zdrojové a technologické riziká) zavádzania a rozvoja technológií obnoviteľných zdrojov.

Za účelom zhodnotenia úrovne reálnosti dosiahnutia národných cieľov a analýzy príbuzných rizík sa pri každej technológii využil zdroj referenčných dát a indikátorov, ktoré zaviedli a vypočítali rozličné organizácie EÚ na základe internej expertízy JRC. Výpočty miery rastu sa využili za účelom zhodnotenia plánovaného rozvoja zdroja a zavedenia kritéria pre zhodnotenie.

Energetická spotreba obsiahnutá v dátach NREAP sa porovnala s národnými plánmi jednotlivých krajín a ostatnými predpoveďami, ktoré pochádzajú z nedávnych modelových štúdií. Hodnotenie nadväzuje na prehľady jednotlivých zdrojov obnoviteľnej energie podľa odboru i súborne.

Očakáva sa, že absolútna spotreba energií, v porovnaní s dátami z roku 2005, má podľa akčných plánov pre OZE v krajinách EÚ-27 rásť. Vykurovanie a chladenie majú v rámci sektora najvyšší podiel na konečnej energetickej spotrebe, v roku 2020 by mali dosiahnuť 48 %. Energetická spotreba v sektore elektroenergetiky by mala v období 2010-2020 narásť až o 7,1 %, naopak vykurovanie a chladenie by mali klesnúť o 4,1 % a sektor dopravy by mal rovnako zaznamenať útlm o 0,5 %.

EÚ-27 dosiahla v roku 2010 podiel OZE na celkovej energetickej skladbe 11,6 % a v roku 2020 by mala dosiahnuť 20,7 %. V sektore elektroenergetiky sa očakáva, že podiel OZE dosiahne 34 % a v oblasti vykurovania a chladenia 21,4 %. Z pohľadu výroby elektriny z OZE bude mať najvyšší podiel veterná elektrina, nasleduje vodná energia a biomasa. V oblasti vykurovania a chladenia z OZE bude hlavným zdrojom biomasa s podielom 81 %, takisto aj v doprave s podielom 88 % (biodiesel 66 % a etanol 22 %).

Čiastkové ciele pre OZE

Biomasa a biopalivá budú predstavovať takmer 60 % z mixu OZE (biomasa predstavuje 45 % a biopalivá 12 %). Porovnajúc ekologicky a komerčne dostupný potenciál biomasy v EÚ, navrhované ciele pre bioenergiu a biopalivá sú dosiahnuteľné s využitím domácej biomasy. Avšak uvedená energia z biomasy nemusí byť vo všetkých krajinách získaná z dostupných konkurencieschopných zdrojov, čo môže predstavovať riziko.

Odhaduje sa, že v roku 2020 dovezú členské štáty EÚ zhruba 463 PJ za účelom dosiahnutia 10 %-ného záväzného cieľa v doprave; na dovoze biopalív je závislá tretina krajín EÚ. Časť však môže pochádzať z interného obchodu v rámci EÚ. Druhá generácia biopalív môže so sebou prinášať technologické riziko.

Vodná energia bude v roku 2020 predstavovať 12 % z mixu OZE v krajinách EÚ-27. Je to overená technológia, momentálne len s minimom nevyužitého potenciálu, čoho dôsledkom je, že sa neočakáva takmer žiadny nárast.

Pevninská veterná energia (on-shore) prispeje v roku 2020 do európskeho mixu OZE 12 %-ami. Avizovaný potenciál výroby 338,9 tis. GWh predstavuje 3,8 % celkového potenciálu výroby 18,900 TWh, ktorý by bol konkurencieschopný. Pre ďalší rozvoj pevninskej veternej energie je potrebný rozvoj elektrizačnej siete.

Odhadovaná výroby energie z vetra, ale v pobrežných vodách (off-shore), dosiahne v EÚ-27 celkovo 483 PJ, čo predstavuje 4,7 % spomedzi OZE. Využitie tohto druhu veternej energie by malo medziročne rásť priemerne o 30 % (v niektorých krajinách sa pred rokom 2015 nebude využívať). Nakoľko takéto inštalácie sú v dnešných podmienkach už overenou technológiou, technologické riziko sa neočakáva. Je však potrebné podotknúť, že neskorý štart inštalácie môže viesť k veľmi vážnym rizikám súvisiacim s dosiahnutím cieľov roku 2020.

Vo fotovoltaike predstavuje predpokladaných 84,4 GW inštalovaného výkonu do roku 2020 zhruba 2,3 %-né využitie celkového slnečného potenciálu (3.900 GW), ktorý je technicky možné využiť. Niektoré krajiny plánujú využiť fotovoltaický potenciál nad 10 %. Takmer všetky členské štáty EÚ však budú za takýmto číslom výrazne zaostávať.

Príspevok koncentračnej slnečnej energie na dosiahnutí cieľa 20 % OZE v roku 2020 by mal predstavovať 2,4 %, čo korešponduje s výrobou 59 TWh elektrickej energie.

Najvyšší priemerný rast sa očakáva v koncentračnej solárnej energii, morských a „off-shore” veterných technológiách. Avšak ich rozvoj začína z relatívne nízkych úrovní. V mnohých členských štátoch EÚ môže viesť ich oneskorené využívanie pre generovanie elektriny k zásadným rizikám.

Štatistický presun energie z OZE

Niektoré členské štáty naznačili aj možnosť štatistického presunu (medzi štátmi EÚ a tretími krajinami) a budú sa spoliehať na využitie vlastných zdrojov. Štatistický presun je pre ne nevyhnutnosť, inak by na základe súčasného trendu nedosiahli národné ciele pre OZE. Ako súhrnný cieľ na dosiahnutie cieľa 20 % energie z OZE (súčet národných cieľov členských štátov EÚ), existuje možnosť na vyrokovanie si takejto štatistickej výmeny.

Na základe národných akčných plánov jednotlivých členských štátov EÚ by malo do roku 2020 využívanie energie z OZE rásť rýchlejším tempom ako v minulosti. Do stanoveného termínu by mal podiel prekročiť 20 %. Takmer polovica členských štátov plánuje prekročiť svoje vlastné ciele a chystá sa ponúknuť svoje prebytky ostatným členským štátom (na štatistický transfer).

Dôležitým prvkom pre dosiahnutie záväzkov v roku 2020 je splnenie ambicióznych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré sa tiež nachádzajú v akčných plánoch. Celková energetická náročnosť EÚ v roku 2020 by sa mala podľa plánov znížiť na 95 % úrovne z roku 2005.

Súhrnné čísla

Koncom roku 2010 odhadovali členské štáty EÚ, že zhruba 640 TWh (alebo 20 %) elektrickej energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov energie. Z nich 310 TWh elektrickej energie nepochádzalo z vodných zdrojov. V zmysle dosiahnutia cieľov, v roku 2020 by sa mala produkcia elektriny z OZE zvýšiť celkovo na 1.200 TWh, pričom 850 TWh by malo pochádzať z iných ako vodných zdrojov. Celkovo by sa malo 37 % elektriny v EÚ vyrobiť z OZE. Súhrnne, toto by korešpondovalo s absolútnym ročným rastom 6,5 %, resp. s rastom 10,6 % v iných ako vodných zdrojoch. Z hľadiska väčšiny technológií ide o pomerne mierny rast.

V sektore výroby tepla a chladu odhadovali štáty EÚ koncom roku 2010, že zhruba 2.840 PJ (alebo 12,5 %) tepla pochádzalo z OZE. Pre dosiahnutie cieľov v roku 2020 by sa mala výroba tepla a chladu z OZE zvýšiť na zhruba 4.860 PJ, čo by korešpondovalo s absolútnym ročným rastom 5,1 %. To sa zdá byť pre väčšinu technológií pomerne náročné.

V sektore dopravy by sa pre dosiahnutie cieľa do roku 2020 mal zvýšiť podiel biopalív v doprave z 644 PJ v roku 2010 na 1.380 PJ v roku 2020, čo by korešpondovalo s absolútnou mierou ročného rastu 7,9 %. Toto sa rovnako zdá byť pomerne náročný cieľ.

Pozn.: preklad a medzinadpisy: energia.sk

(c) energia.sk

K téme